Azerbajdžan varoval EÚ, že svoj záväzok zdvojnásobiť vývoz plynu do eurobloku bude môcť splniť len vtedy, ak mu budú poskytnuté nové investície do plynovodov. Požaduje tiež dlhodobejšie nákupné zmluvy, uvádzajú noviny Financial Times.
Brusel a Baku podpísali v júli dohodu o zdvojnásobení dodávok na 20 miliárd kubických metrov ročne do roku 2027. Bolo to v rámci balíka dohôd, ktoré EÚ uzavrela s cieľom nahradiť ruský plyn v dôsledku vojny na Ukrajine.
Ale rozšírenie 3 500 km južného plynového koridoru (Southern Gas Corridor, SGC) z Kaspického mora na Jadran si vyžaduje miliardy dolárov investícií a kontraktov pre európske spoločnosti dávno po roku 2027, povedal námestník ministra zahraničných vecí Azerbajdžanu Elnur Mammadov.
„Ktokoľvek má záujem investovať, či už je to verejné alebo súkromné, [musí] dať svoje peniaze na stôl, aby sme mohli zvýšiť kapacity,“ povedal v rozhovore. „Nepovedal by som, že existuje nezhoda [s EÚ], ale je to . . . dôležitou súčasťou tejto hádanky.“
Prispieť chcú
E. Mammadov uviedol, že Azerbajdžan by bol rád, ak prispeje svojim dielom na potrebné investície. Zároveň však očakáva, že EÚ zintenzívni svoje kroky, hoci si nebol vedomý konkrétnych čísel, o ktorých sa ešte diskutuje. Celkové náklady na SGC, ktorá začala dodávať plyn do Talianska v roku 2020, boli približne 40 miliárd dolárov.
Pred Putinovou inváziou na Ukrajinu vo februári Rusko zabezpečovalo asi 40 percent spotreby plynu EÚ. To kleslo na menej ako 10 percent, kompenzované vyšším dovozom z Nórska a dodávkami skvapalneného zemného plynu.
Laurent Ruseckas z S&P Global Commodity Insights uviedol, že zatiaľ čo Azerbajdžan by mohol v krátkodobom horizonte mierne zvýšiť vývoz plynu do Talianska a Bulharska, podstatné dodatočné objemy by si vyžadovali značné investície do výroby aj prepravy plynu.
„Žiadna krajina neprevezme rozvojové riziko v hodnote miliárd dolárov bez toho, aby vedela, že má dlhodobého kupca,“ povedal L. Ruseckas. „Toto je súčasťou širšej diskusie: vieme, že Európa potrebuje dodatočný plyn v krátkodobom až strednodobom horizonte, ale dlhodobý výhľad je menej jasný vzhľadom na environmentálne ciele.“
Príležitosti pre všetkých
Európska komisia odmietla komentovať otázku, či prebiehajú rozhovory s potenciálnymi súkromnými a verejnými investormi.
Predstaviteľ EÚ uviedol, že „vzhľadom na súčasnú situáciu v oblasti zemného plynu a vyhliadky v EÚ“ je blok presvedčený, že rozšírenie plynovodu „vytvorí príležitosti pre všetkých zúčastnených partnerov, keďže azerbajdžanská energia bude mať lepší prístup na trh EÚ“.
„Na základe pozitívnych výsledkov spolupráce v oblasti energetiky a úspešného začiatku dodávok plynu cez južný koridor považuje EÚ Azerbajdžan za spoľahlivého a strategického obchodného partnera s energiou,“ dodal predstaviteľ únie.
Tri plynovody
SGC sa skladá z troch samostatných plynovodov: južnokaukazského ropovodu (SCP) cez Azerbajdžan a Gruzínsko, transanatolského ropovodu (TANAP) cez Turecko a transjadranského ropovodu (TAP) cez Grécko, Albánsko a Taliansko.
Britská BP a azerbajdžanská štátna energetická skupina vlastnia časti všetkých troch ropovodov, zatiaľ čo turecké štátne spoločnosti majú podiely v SCP a TANAP. SCP je z 19,99 percent vlastnená ruskou ropnou spoločnosťou Lukoil a z 10 percent je vo vlastníctve iránskej štátnej ropnej spoločnosti, čo môže predstavovať prekážky pre akékoľvek investičné rozhodnutia EÚ.
Len TAP je väčšinovo kontrolovaná spoločnosťami z EÚ, pričom 55 percent vlastnia tri energetické skupiny – Snam, Fluxys a Enagas.
Ďalšie dôležité správy
