„K chybe došlo zjavne vtedy, keď som z dôvodov veľkej zaneprázdnenosti v predmetnom období v dobrej viere využil pomoc tretej osoby – študenta práva, ktorý mi k nej pripravoval podklady. Ani na okamih by ma však nenapadlo, že by podklady mohli byť prevzaté z nejakej inej práce a už vôbec nie, že by mohla byť prevzatá ako celok. Ak by som o tom vedel alebo ak by som to čo i len tušil, takú prácu by som nikdy neodovzdal,“ uviedol v stanovisku pre Denník N D. Pisák.
To, že sa jeho práca obsahovo zhoduje s Dankovou bolo preňho prekvapením. Dodal, že okrem tohto prešľapu mal v škole vynikajúce výsledky a ku práci zodpovedne študoval literatúru, analyzoval fakty a po nociach ju sám písal. Aj napriek tomu pravidlá univerzity porušil. Tie hovoria, že študent musí prácu vypracovať samostatne.
Rektor Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský uviedol, že prácu Andreja Danka nedá prešetriť aj napriek tomu, že sa jej názov a počet strán zhoduje aj s ďalšou rigoróznou prácou, tentoraz napísanú rok pred ním. Napísala ju Emília Shakkour. Jej práca zmizla z univerzitnej knižnice a ona sama podľa jej slov nemá žiadnu kópiu.
Pomohol by však aj oponentský posudok k jej práci. Rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta sa domnieva, že ak by sa porovnal s Dankovou prácou, dalo by sa vyvrátiť, či A. Danko v mladosti neodkopíroval prácu právničky a neopoužil ju v Banskej Bystrici. Posudok síce neobsahuje celé znenie práce, ale možno z nej vyčítať kľúčové body, ktorými sa zaoberá a tiež názvy kapitol.
Keby rektor vo veci Dankovej a Pisákovej práce aj konal, má obmedzené možnosti. Zákon o vysokých školách totiž neumožňuje odobrať titul, ani žiadnu formu revízie rigorózneho konania.
