Automobilový priemysel trpí dôsledkami globálnej ekonomickej krízy viac než iné odvetvia. Až natoľko, že je nútený od základov prehodnotiť biznis model. Každá kríza nás prinúti upustiť od tradičného pohľadu na vec. Ani táto kríza nie je iná, no navyše pridáva komplexnosť environmentálne zameraných riešení.
Čo sa týka produktu, v období krízy sa nevyžaduje vynájsť niečo nové. Dôležité je zvoliť iný prístup, prestať vnímať automobil ako samostatný objekt a začať ho vidieť ako súčasť oveľa väčšieho systému. Priemysel už vyvíja úspornejšie motory a prichádza s riešeniami, ktoré sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu. Na túto cestu sa dala skupina Fiat. Jej priemerné hladiny emisií CO2 sú najnižšie spomedzi špičkových značiek v Európe. No na dosiahnutie skutočného skoku musíme túto výzvu vnímať ako spoločnú pre celý priemysel i pre politikov.
Výstižným príkladom môže byť zemný plyn. Dnes je to jediná naozajstná alternatíva pre naftu alebo benzín. Je to najekologickejšie prírodné palivo, najlacnejšie pre zákazníkov – stojí polovicu toho, čo benzín, a o 30 percent menej ako nafta. Napriek tomu sa v Európe s autami na zemný plyn stretávame len minimálne. Jeden slabý článok v reťazci môže znegovať veľa výhod, ktoré inovácia ponúka.
Na nevyhnutnú zmenu nášho priemyslu sú potrebné tri kľúčové faktory: investície, tvorivosť a odvaha. A ani vtedy, keď budú splnené, nebude cesta za novým cieľom bez rizika.
Vezmime si napríklad vodík. Po mnohé roky bol prezentovaný ako všeliek na problémy životného prostredia. Náš priemysel bol odsudzovaný za nedostatočnú snahu vyvíjať alternatívne vodíkové motory. Možno v budúcnosti, podľa mňa veľmi vzdialenej budúcnosti, budú všetky dopravné prostriedky na vodíkový pohon. No do času, kým nájdeme prijateľný spôsob, ako sa zásobiť týmto palivom, to zostane len ilúzia: len presunieme problém niekde inde. Možno by naše automobily boli super čisté, ale tiež by sme mali na svedomí obrovské množstvo energie a emisií spojených s výrobou vodíka.
Dokonca aj pri systémoch s elektrickým pohonom, jednej z najsľubnejších technológií, sa musia robiť rozdiely. V krajinách, ktoré elektrickú energiu dovážajú alebo vyrábajú s použitím ropy, nemusí byť masové použitie elektromobilov výhodné pre systém ako celok. Odvážnym krokom by bolo chopiť sa príležitosti a vyvinúť novú, obnoviteľnú energiu a na nej postaviť celý systém.
Verím, že dokonca i v automobilovom priemysle môžu významnú úlohu zohrať štátne orgány. V Amerike prezident Barack Obama vytvoril špeciálnu jednotku pre priemysel, ktorej úlohou je premeniť krízu na príležitosť. Cieľom je ovplyvniť celý priemysel a spotrebiteľské návyky a súčasne zabezpečiť ochranu pre priemysel a podporiť spoločný cieľ: znížiť emisie a spotrebu pohonných hmôt.
Americká vízia verzus európska roztrieštenosť
Aj v Európe mnohé vlády, každá svojím vlastným spôsobom, podporili automobilový priemysel. Či už vo forme stimulov dopytu, smerujúc ho k ekologickejším alternatívam, alebo priamou finančnou podporou domácich výrobcov.
Zdá sa, že Amerika i Európa má ten istý cieľ: revitalizovať životne dôležité odvetvia priemyslu. Je však dosť možné, že výsledky budú značne odlišné.
Americký plán sa zameriava na prekonanie problémov, ktoré postihujú automobilový priemysel už roky, a tiež na vybudovanie udržateľnej budúcnosti z pohľadu ekonomiky i životného prostredia. Európske plány, naopak, neadresujú základné príčiny, pretože im chýba spoločná vízia. Jednotlivé štáty konajú jednostranne, sledujúc vlastný prospech namiesto prospechu Európy ako celku.
V Európe čelí automobilový priemysel ďalšej významnej prekážke a tou je prílišná regulácia. Pre výrobcov automobilov znamená záťaž, pretože dvíha výrobné náklady. No najznepokojujúcejší je fakt, že takéto opatrenia často neprinášajú žiadne konkrétne výhody.
Vezmime si smernicu Európskej únie o znižovaní emisií CO2 v nových automobiloch. Výrobcov áut bude stáť ohromujúcich 45 miliárd eur (65 miliárd amerických dolárov) ročne, zatiaľ čo prinesie zníženie emisií CO2 iba o 0,0015 percenta ročne. Smiešne nízke percento pri absurdne vysokom pomere vynaložených nákladov k celkovým prínosom.
Chcem tým povedať, že technologický vývoj musí byť schopný prežiť aj vo vzťahu k vývoju trhu. Veľké krízy môžu urýchliť zmenu. Prinášajú príležitosť postaviť sa štrukturálnym problémom s odhodlaním a rýchlosťou, ale len ak vezmeme tieto kroky ako nevyhnutné a potrebné. Vytvoriť podmienky na zmenu je naozajstná výzva súčasnosti.
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Bloomberg, na titulke - TASR
