Koncom roka 2011 vzniklo v Brne neobvyklé družstvo. Členovia združenia Autonapůl nepasú kravy na poliach a namiesto traktorov vlastnia autá. Tie si medzi sebou „bratsky“ zdieľajú. Delenie auta viacerými ľuďmi, takzvaný car-sharing, je v zahraničí už relatívne rozšírený fenomén. Vodiči, ktorí nepotrebujú auto denne, môžu ušetriť až stovky eur ročne.

„Zatiaľ máme 15 áut a 120 členov. Keďže sme do marketingu nič nedali, dodnes o tejto možnosti nevie veľa ľudí, preto je aj rast extrémne pomalý,“ vraví pre TREND.sk predseda Autonapůl Stanislav Kutáček.

Systém, ktorý sa inšpiroval v mestách západnej Európy ako Brémy alebo Viedeň, je pomerne jednoduchý. Autá si vodiči môžu zarezervovať cez objednávací systém. Rezervácia trvá „pár minút“, cez týždeň sú k dispozícii skoro všetky autá. Na víkend je potrebné si zarezervovať auto niekoľko dní dopredu – pre istotu.

Po zložení prvotnej kaucie vo výške päťtisíc českých korún získa vodič prístup k autám. „Ďalej platí mesačne sto korún ako paušál, potom už len vodič platí za prejazdené kilometre a hodiny rezervácie. Poplatky ako parkovné v meste sú tiež v jeho réžií," vraví S. Kutáček.

Ceny sa pohybujú zhruba medzi šiestimi až ôsmimi korunami za najazdený kilometer a dve až štyri koruny stojí hodina rezervácie. Záleží podľa typu auta, ktoré si vodič vyberie – okrem Felície, Octavie je v portóliu Kia Ceed, Ford Fusion, Opel Corsa či rodinný Volkswagen Sharan.

„Pomer medzi cenami za najazdené kilometre a sadzby za rezervácie chceme otočiť. Je treba podotknúť, že paušál v prípade rozviazania zmluvy s klientom sa vracia,“ dodal predseda Autonapůl. Tento model nie je veľmi ziskový, S. Kutáček hovorí, že družstvo je na „čiernej nule“.

V Bratislave zatiaľ len pri rečiach

V Česku takýto projekt funguje zatiaľ len v Brne, nedávno sa rozbehol s dvomi autami v Prahe a jedným v Liberci. Na Slovensku sa o takomto projekte len usilovne debatuje (TREND.sk prinesie v druhej polovici týždňa rozhovor s hlavným dopravným inžinierom Bratislavy Tiborom Schlosserom). Vlani boli do Bratislavy prizvaní aj odborníci na udržateľnú dopravu. 

Uvažuje sa dokonca o podpore bratislavského magistrátu, ktorý chce systémom car sharingu riešiť zlú situáciu s parkovacími miestami a preplnené cesty. Magistrát chcel napríklad vyčleniť niekoľko parkovacích miest, ktoré využijú ako svoje stanovištia firmy, ktoré by car sharing prevádzkovali.

Platiť za parkovacie miesta budú, ale len symbolickú sumu. Druhou navrhovanou možnosťou bude vyhlásenie tendra, na základe ktorého by systém mohli obsluhovať aj viaceré konkurenčné firmy.

Vo februári minulého roka bol spustený projekt GreenRiders.sk (zvezsuseda.sk), ktorý podporil bratislavský magistrát. Jeho cieľom je dohodnúť sa so svojim známym, kolegom či susedom na spoločnej jazde autom napríklad do práce. Terminologicky sa pre tento typ zdieľania auta zaužíva anglický pojem car pooling.

Zistilo sa, že len každé šieste auto, ktoré prejde Mostom SNP v Bratislave, má okrem vodiča aj spolujazdca. Systém má teda nielen znížiť škodlivé látky z áut, ale tiež odľahčiť dopravu a parkovacie miesta. Ide o rovnaký princíp, ako keď si známi na Facebooku alebo iných internetových fórach dohadujú cestu napríklad z východu krajiny a náklady si podelia.

„Počet používateľov nám rastie, aktuálne je ich 1 950 a realizovalo sa 300 spoločných ciest, čím sa ušetrilo 198 kilogramov oxidu uhličitého,“ povedal pre TREND.sk zástupca spoločnosti GreenRiders na Slovensku Peter Števčať.

Trend na Západe zavádzajú automobilky

Kým v Česku projekt car sharingu prevádzkuje spolok nadšencov, v západnej Európe či USA systém prevádzkujú aj veľké automobilky v spolupráci s firmami.

V Európe ide o automobilky Daimler (projekt Car2Go), BMW (projekt Drive Now) či Fiat (projekt Enjoy v spolupráci s energetickým gigantom Eni), Renault či PSA (projekt Multicity). V Británii sa rýchle rozšírila firma Zipcar, v susednej Viedni existujú už tri spoločnosti, ktoré ponúkajú služby zdieľania áut: spomínaný Car2Go od Daimleru, Carsharing.at (spoločnosť Zipcar) a v lete prišiel z Nemecka do Viedne ďalší nováčik Flinkster. Ten spolupracuje so železnicami Deutsche Bahn v Rakúsku, kde ponúka autá ako Fiat 500 či Volkswagen Golf.

Záujem automobiliek o car sharing v čase, keď strácajú mladých kupcov, sa môže javiť ako krok vedľa, no v skutočnosti to môže byť aj šikovný marketing. Podobne ako banky cielia na študentov, rovnako aj automobilky cielia na mladých ľudí, ktorí nemajú dostatok peňazí na účte.

Všetko sa môže zmeniť, keď budú mať rodiny a je pravdepodobnejšie, že sa vrátia k značke auta, ktorú kedysi zdieľali cez alternatívny systém.

Na Slovensku veľké automobilky zatiaľ ani v najbližšej budúcnosti neuvažujú nad zriadením car sharingových pobočiek.

„Žiaľ, na Slovensku sa o tom zatiaľ neuvažuje. Nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek uhla pohľadu, Bratislava je naozaj malé mesto a kúpna sila obyvateľstva, zvyklosti a podobne tomuto typu prevádzkovania dopravy zatiaľ nenahrávajú,“ povedal pre TREND.sk PR manažér pre Mercedes-Benz Slovakia Ilja Majda.

Auto už nie je znak nezávislosti

Prečo sa darí car sharingu napríklad v Mníchove? Vo významnej metropole automobilového priemyslu až 46 percent Mníchovčanov nevlastní auto a mnohí z tých, čo ho vlastnia, ho využívajú len zriedka. Podľa týždenníka Der Spiegel je priemerné auto v Mníchove v prevádzke trištvrte hodiny denne, zvyšok dňa stojí na parkovisku, čo stojí peniaze.

Ešte výraznejšie to je napríklad v New Yorku, kde je parkovisko extrémne drahé a verejných stanovíšť je nedostatok. Prepracovaná verejná doprava a metro spôsobili, že mať auto v obrovskom meste je skôr na príťaž. Mladí ľudia chcú byť mobilní a preto o autá majú menší záujem. Od roku 1995 vzrástol priemerný vek kupujúceho nového auta v Nemecku zo 46 na 52 rokov.

„Mobilný telefón dáva mladým ľuďom nové možnosti a to sa týka aj áut,“ vraví pre Der Spiegel šéf Wuppertal Instututu Michael Kuhndt. Kedysi auto podľa neho symbolizovalo nezávislosť a znak dospelosti. V súčasnosti sa pohľad na vlastníctvo zmenil - keď cestujeme v zahraničí, jednoducho si auto objednáme v car sharingovej spoločnosti a vrátime na inom mieste za primeraný poplatok.

Podľa spoločnosti Frost & Sullivan bude v roku 2020 využívať systém zdieľania áut až 26 miliónov zákazníkov na celom svete. V súčasnosti je to len 2,3 milióna ľudí.

Až 15 miliónov budú pritom tvoriť Európania (v súčasnosti využíva car sharing okolo milión obyvateľov Európy). Výskumná organizácia Navigant Research tvrdí, že v roku 2020 bude mať tento biznis hodnotu 6,2 miliardy dolárov.

Výhodou je jednoduchá dostupnosť auta v meste a vyhradené „zelené“ plochy, ktoré slúžia len pre zákazníkov car sharingových firiem. Odpadáva tak čas a náklady na nájdenie a zaplatenie parkovacieho miesta.

Ako to funguje?

Zákazník po registrácii na webových stránkach a zaplatení registračného poplatku dostane poštou čipovú kartu, ktorou si otvorí auto. Potom je potrebné už len rezervovať si na konkrétny čas a auto si cez aplikáciu na smartfóne v meste nájde.

V prípade spoločností v mestách západnej Európy sa platí za čas: 29 eurocentov za minútu, ak si objednáte cestu s Car2Go, 28 centov s Multicity či 31 centov za minútu s DriveNow. Vodič, ktorý už nepotrebuje auto, zaparkuje na vyhradených plochách v meste, zamkne auto a do mobilného telefónu mu spoločnosť zašle faktúru. Systém slávi zrejme najväčší záujem v Nemecku, kde bolo koncom roka 2011 registrovaných 260-tisíc používateľov car sharingových spoločnosti. Vlani to už bolo takmer pol milióna ľudí. 

Bratislava si chce zobrať príklad z nemeckého mesta Brémy, ktoré spustilo projekt cambio. Za zdieľanie auta sa platí základný mesačný poplatok v rozmedzí od troch do 30 eur. Výška poplatku závisí od toho, ako často zákazník využíva autá.

Častí používatelia platia vyšší mesačný poplatok a nižšiu kilometrovú sadzbu, naopak občasní používatelia platia nižší paušál, ale vyššiu sadzbu za prejazdenú cestu. Poplatky spojené s priamym využívaním auta sa pohybujú od 1,70 eura za hodinu až po 20 eur na deň. Poplatok za ubehnutý kilometer sa začína od 0,20 eura. Náklady na pohonné hmoty a poistenie vozidla sú už zahrnuté do sadzieb.

Vlani do Bratislavy na konferenciu prišiel z Brém aj hlavný projektový manažér pre udržateľnú dopravu Michael Glotz-Richter, ktorý car sharing navrhol u nás zaviesť aj pre firmy. Povedal, že zamestnanci počas pracovného dňa využívajú iba časť firemných vozidiel.

Analýza spoločnosti EcoLibro napríklad ukázala, že firma, ktorá vlastní 41 áut, z nich reálne naplno využíva iba 35. Šesť vozidiel má teda v nákladoch , ale bez reálneho využitia. „Kúpili by ste si celú kravu, ak chcete iba pohár mlieka? Prečo potom kupujete auto, keď sa chcete iba zviezť?“ dodal.