Austrálsky štát Viktória sa rozhodol zakázať pripájanie nových budov k plynovým prípojkám. Podľa agentúry Bloomberg situácia pripomína americké debaty o pomyselnom federálnom zákaze plynových sporákov.
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena takýto zákaz síce nikdy nepredložila, no Snemovňa reprezentantov v júni aj tak schválila návrh zákona na oddialenie možnej hrozby. Len tak pre istotu.
V blízkej budúcnosti budú podobnému konfliktu čeliť aj regióny bohaté na zemný plyn od Holandska po Pakistan a Mexiko.
Zásoby klesajú
Zákaz pripájania k plynu navrhol ľavicový premiér štátu Viktória Daniel Andrews, podľa ktorého krok výrazne prispeje k dosiahnutiu cieľa nulových emisií. Priemyselná lobby s ním nesúhlasí a obviňuje vládu z ignorovania potrieb bežných domácnosti. Zákaz okrem toho prišiel v čase, keď sa svet zotavuje z globálnej plynovej krízy z roku 2022, ktorá päťnásobne zvýšila pevninské ceny plynu v porovnaní s normálnymi úrovňami.
V skutočnosti je však zákaz oveľa banálnejšou záležitosťou. K objaveniu ropy v Bassovom prielive oddeľujúcom pevninskú Austráliu od Tasmánie došlo v 60. rokoch minulého storočia. Viktória sa vďaka tomu v 80. a 90. rokoch stala najväčším producentom ropy a plynu v krajine. Po viac ako 50 rokoch ťažby je ale tento zdroj takmer úplne vyčerpaný.
Exxon Mobil a Woodside Energy plánujú do roku 2027 odstrániť svoje plošiny v tejto oblasti. Zákaz plynu vo Viktórii treba z tohto hľadiska vnímať ako postupný spôsob riešenia blížiaceho sa nedostatku.
Elektrické a indukčné varné dosky a reverzné klimatizácie sú nielen uhlíkovo menej náročným spôsobom, ako miestni obyvatelia dokážu ohrievať svoje jedlo a domovy – sú navyše lacnejšie. Táto výhoda príde vhod najmä v čase, keď sa krajina stane v dôsledku poklesu zásob v Bassovom prielive závislou od drahších dovozov plynu.
Celosvetová výzva
Rovnakú situáciu možno pozorovať všade vo svete. Tradiční producenti plynu čelia poklesu zásob v ropných poliach. Uvedomujú si, že im tento zdroj lacnej energie dochádza.
Holandské pole Groningen bolo kedysi tak produktívne, že pretvorilo celú ekonomiku. V súčasnosti si toto najväčšie pevninské pole v Európe prechádza tým istým bolestivým procesom. Vláda preto plánuje zakázať inštaláciu nových plynových kotlov v domácnostiach od roku 2026.
Pakistan má ten istý problém. Dve tretiny jeho geologických rezerv už boli spotrebované a zvyšok pri súčasnom tempe ťažby padne približne za 15 rokov. Skvapalnený zemný plyn je tak žiadanou surovinou, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu si Pakistan nedokáže zabezpečiť dodávky. Krajina preto čelí blížiacej sa energetickej kríze.
Dokonca aj Mexiko je na tom podobne. Krajina pri získavaní dodávok nemá rovnaký problém ako Pakistan, keďže susedné Spojené štáty disponujú bohatými ložiskami metánu. Mexická ekonomika je však čoraz viac od plynu závislá, pričom v roku 2022 sa krajina stala druhým najväčším dovozcom potrubného plynu.
Výzvy, ktorým čelia všetky tieto regióny, poukazujú na to, že odklon od tohto zdroja energie označovaného ako „prechodná energia“ medzi uhľovodíkmi a obnoviteľnými technológiami môže byť rovnako náročný ako v prípade uhlia a ropy.
Ekonomiky tak majú na výber, či svoju energetickú infraštruktúru postavia na obmedzenom zdroji alebo na nekonečnom bohatstve, ktoré poskytujú obnoviteľné technológie.
Ďalšie dôležité správy
