Jedno z najsuchších miest sveta disponuje aj jedným z najsofistikovanejších obchodných trhov s vodou. Austrália dokázala spojiť extrémny nedostatok vody s miliardovými obratmi. Pôvodní obyvatelia však boli z tejto lukratívnej schémy vylúčení. Ich vodné rezervy klesli od roku 2009 až o 20 percent v dôsledku čoho im ostal iba 0,2-percentný podiel. Vyplynulo to z analýzy agentúry Bloomberg, ktorú vykonala v spolupráci s výskumníčkou Lanou Hartwigovou.
Historická nespravodlivosť
Korene problému siahajú do ekonomického a kultúrneho odobratia práv spôsobeného kolonizáciou. Európania, ktorí koncom 18. storočia dorazili do Austrálie, si zabrali najúrodnejšie pôdy pre seba a zriadili nový systém vodných práv. Vláda ich počas prvých desaťročí 20. storočia začala modernizovať zavedením povolení, o ktoré mohli vlastníci pozemkov požiadať a následne aj získať. Organizácie zastupujúce pôvodné obyvateľstvo ale žiadnu pôdu nevlastnili, a tak na povolenia nemali nárok. To znamená, že nedostali žiadnu vodu.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia začali štátne a federálne vlády poskytovať týmto organizáciám pôdu ako súčasť reštitučných opatrení. Vo väčšine prípadov ale nebola vhodná na obhospodarovanie a chýbali jej existujúce vodné práva. Zhruba v tom istom čase začali úradníci zisťovať, že dopyt v kotline Murray-Darling začal prekračovať dodávky. Vodné práva sa preto prestali udeľovať bezplatne, čím noví vlastníci pozemkov prišli o jednoduchý spôsob, ako sa k nim dostať.
„Láme to srdce, že táto nespravodlivosť nedostala v politike veľa priestoru,“ povedala Hartwigová, ktorá podiel vodných rezerv aborigénnych skupín po prvý raz vypočítala v roku 2020. Keď v tomto roku svoje zistenia pre Bloomberg aktualizovala, tak zistila, že ich rezervy za ten čas klesli ešte viac.
Chýbajú im peniaze
Hlavnou príčinou klesajúceho trendu je nútený odpredaj za účelom splatenia dlhov. Ak sa aj pôvodným obyvateľom podarí vodné práva získať, často nemajú peniaze na to, aby ich využili, a preto ich nakoniec predajú a za získané prostriedky vyplatia dlhy.
„Ľudia majú s využívaním ťažkosti, pretože nemajú peňažné rezervy, ktoré by mohli investovať do infraštruktúry na presun vody z rieky. Dostať ju k plodinám si vyžaduje peniaze, odbornosť i čas,“ vysvetlila Hartwigová.
Vďaka tlaku skupiny First Nations sa austrálska vláda v roku 2018 zaviazala vyčleniť pre pôvodných obyvateľov 40 miliónov austrálskych dolárov (24 miliónov eur) s cieľom zabezpečiť vodu na kultúrne a ekonomické účely. Podľa aktivistov na peniaze čakajú dodnes, no hovorca federálneho Úradu pre zmenu klímy, energiu, životné prostredie a vodu ich ubezpečil, že fondy dostanú koncom finančného roka 2024.
Ďalšie dôležité správy
