Austrálska premiérka Julia Gillardová sa rozhodla bojovať proti finančným následkom ničivých záplav dočasnou povodňovou daňou. Štátu by ju mali platiť ľudia s príjmami nad 50-tisíc austrálskych dolárov ročne (zhruba 36-tisíc eur), čo je väčšina daňových poplatníkov. Zdaneniu sa naopak vyhnú ľudia, ktorých živel priamo zasiahol. Povodne v štátoch Queensland, Nový Južný Wales a Victoria si vyžiadali 30 obetí a negatívne ovplyvnili pre Austráliu dôležitú ťažbu uhlia. Kabinet odhaduje, že škody z povodní federálny rozpočet vyjdu na 5,6 miliardy austrálskych dolárov (približne štyri miliardy eur).
„Ministerstvo financií predbežne odhaduje, že rast HDP bude v tomto finančnom roku pre povodne o pol percentného bodu nižší,“ citovala šéfku austrálskej vlády britská BBC. Nová daň by sa mala vyberať od 1. júla v obmedzenom období jedného roka. Do austrálskej štátnej kasy podľa plánov prinesie 1,8 miliardy dolárov navyše. Ďalšie peniaze chce kabinet získať škrtaním vládnych výdavkov.
Austrálčanom, ktorí zarobia ročne viac ako 50-tisíc dolárov, sa premiérka chystá zdvihnúť daňovú sadzbu o pol percentného bodu, obyvateľom s príjmom nad 100-tisíc dolárov o jeden percentný bod, uviedla britská BBC. Domáce médiá dodávajú, že bežného daňového poplatníka nová daň vyjde na jeden až päť dolárov týždenne.
Povodne na východe Austrálie sa považujú za najhoršie za posledných 130 rokov. Okrem ľudských životov pripravili tisíce ľudí o domovy, voda poškodila aj poľnohospodársku pôdu, cesty, koľajnice a mosty. Tvrdý úder utrpela ťažba uhlia, český portál Patria.cz informoval, že záplavy pripravili svet o päť percent zásob tejto suroviny.
BBC poznamenáva, že austrálska premiérka čelila kritike pre spôsob, akým povodňovú situáciu riešila. Rekonštrukčný program, ktorý by zo získaných prostriedkov mohla financovať, by tak mohol vylepšiť jej imidž. J. Gillardová však ešte potrebuje svoj návrh pretlačiť cez parlament, kde jej labouristická strana nemá väčšinu.
Ilustračné foto na titulke - SITA/AP
