Útoky na lídrov krajín, aký zažilo Slovensko, keď bol premiér Robert Fico v Handlovej terčom streľby, sa v európskych krajinách v uplynulých desaťročiach vyskytli v minimálnom množstve.
Napriek tomu sa v nedávnych dekádach stalo niekoľko takýchto incidentov naprieč európskym kontinentom.
OLOF PALME
Medzi najznámejšie atentáty na najvyšších politických predstaviteľov patrí útok na niekdajšieho švédskeho premiéra Olofa Palmeho. Zastrelili ho 28. februára 1986, keď spolu s manželkou Lisbeth odchádzali z kina v Štokholme.
Násilie voči politikom bolo v tom čase vo Švédsku skôr rarita a Palme sa často zaobišiel bez osobného strážcu. Palmeho manželka pri útoku utrpela zranenia a strelca neskôr identifikovala ako Christera Petterssona, ktorého najprv odsúdili za Palmeho vraždu, no odvolací súd ho pre nedostatok dôkazov oslobodil a zločin tak ostal nevyriešený. Pettersson zomrel v roku 2004 vo veku 57 rokov.
Vražda premiéra vtedy šokovala národ a naštrbila povesť škandinávskej krajiny považovanej za bezpečnú a mierumilovnú. Zo zločinu podozrievali viac než sto osôb a nevyriešený prípad dal zelenú vzniku mnohých konšpiračných teórií, ktoré zahŕňali ako možných páchateľov zahraničné vlády, švédsku políciu s napojením na krajnú pravicu či osamelého strelca.
Hlavný prokurátor Krister Petersson napokon v roku 2020 uviedol, že vyšetrovanie uzatvára, pretože hlavný podozrivý Stig Engström zomrel v roku 2000.
ZORAN DJINDJIČ
Podobný prípad sa odohral na začiatku tohto tisícročia v Srbsku. Pred budovou vlády 12. marca 2003 zastrelili vtedajšieho premiéra Zorana Djindjiča. Páchateľom bol Zvezdan Jovanovič a organizátormi vraždy boli Milorad "Legija" Ulemek a Dušan Spasojevič, ktorí patrili k mocnej srbskej mafii s názvom Zemun a ktorých odsúdili na 40 rokov väzenia.
Celkovo odsúdili za atentát na expremiéra 12 ľudí. Mnohí boli členmi takzvaných Červených baretov, notoricky známej obávanej jednotky vytvorenej Slobodnom Miloševičom na začiatku 90. rokov. Červené barety neskôr spájali aj s organizovaným zločinom.
Mnohí sa domnievajú, že ak by Djindjiča nezabili, Srbsko by sa už dávno pripojilo k EÚ spoločne s Chorvátskom. Djindjič bol prvým demokraticky zvoleným premiérom Srbska a zásluhy mu pripisujú najmä za priblíženie krajiny k Západu po zvrhnutí Miloševiča v roku 2000.
Nepriateľov si však vytvoril najmä v tábore Miloševičových podporovateľov, keďže to bol práve on, kto poslal príslušníkov jeho autoritárskeho režimu pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu.
VIKTOR JUŠČENKO
Medzi atentáty na lídrov niektorej z európskych krajín možno zaradiť aj pokus o otrávenie bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka. Udialo sa tak pred prezidentskými voľbami v roku 2004.
Juščenko vážne ochorel údajne po tom, ako večeral so šéfom Ukrajinskej bezpečnostnej služby Ihorom Smeškom a jeho zástupcom Volodymyrom Sacjukom. Otrava dioxínom vtedy Juščenkovi znetvorila tvár. Ukrajinský exprezident tvrdí, že použitý dioxín bol vyrobený v ruských laboratóriách.
Podľa holandského toxikológa Brama Brouwera boli hladiny dioxínu v Juščenkovej krvi 6000-krát vyššie oproti normálu. Ukrajinskí a švajčiarski výskumníci zasa tvrdili, že hladina dioxínu bola až 50-tisícnásobne vyššia ako v bežnej populácii.
Dospeli tiež k záveru, že dioxín bol taký čistý, že bol určite vyrobený v laboratóriu. Súperom Juščenka v prezidentských voľbách bol vtedy proruský kandidát Viktor Janukovyč.
V druhom kole vyhral Janukovyč, no pre rozsiahle obvinenia z volebných podvodov, ktoré viedli k oranžovej revolúcii, sa napokon druhé kolo muselo opakovať. V novom hlasovaní nakoniec zvíťazil Juščenko.
Ďalšie dôležité správy
