Tridsať rokov po páde Berlínskeho múru stavia Európa novú železnú oponu - na Ukrajine, hlboko v srdci bývalého Sovietskeho zväzu. Téme sa venuje spravodajský server Asia Times v článku s názvom Ukrajina a boj o Euráziu.
John Mackinder
Autor článku Jan Krikke píše, že konflikt vo východnej Európe presne sleduje scenár, ktorý pred storočím napísal britský geostratég Halford John Mackinder. Jeho práca Geografický stred histórie predpovedala bitku o tzv. Svetový ostrov, teda eurázijský kontinent. Stredom Svetového ostrova je podľa Mackindera Heartland; región od východnej Európy až po Sibír. Je chránený pred západnou námornou silou. Preto ho Mackinder nazval „konečnou citadelou pozemnej moci“. Vo svojej publikácii Demokratické ideály a realita z roku 1919 napísal: „Kto ovláda východnú Európu, ovláda Heartland; kto ovláda Heartland, ovláda Svetový ostrov; kto ovláda Svetový ostrov, ovláda svet."
Mackinder vyvinul teóriu Heartlandu v čase, keď Británia vládla moriam. Podobne ako súperiace koloniálne mocnosti Portugalsko, Holandsko a Francúzsko aj britská moc bola založená na námornej sile. Mackinder však dospel k záveru, že globálne bojisko môže zmeniť železnica. Námorné mocnosti mali výhodu prekvapenia, ale pozemné mocnosti využívajúce železnice mali zas výhodu rýchlosti.
Heartland
Krikke vo svojom článku ďalej opisuje, že Heartland identifikovaný Mackinderom je riedko osídlená oblasť, ktorú po stáročia ovládali Huni, Mongoli, Turci a Mandžuovia. Mongoli dobyli väčšinu Heartlandu, ale nikdy nedobyli pobrežné oblasti Svetového ostrova. Ani námorné veľmoci nikdy nedobyli Heartland. Región má impozantnú prirodzenú obranu – arktický ľad na severe, púšť Gobi v Mongolsku na juhovýchode, Himaláje na juhu a pohorie Zagros a Karpaty na západe.
Jediná neobmedzená cesta do Heartlandu bola cez severné nemecké nížiny do Poľska, Ukrajiny a Ruska. Mackinder veril, že Nemecko má potenciál ovládnuť Heartland – ale nemohol vedieť, že nacistické Nemecko sa pokúsi súčasne prekonať námorné mocnosti na západe a pozemnú mocnosť Rusko na východe, poznamenal Krikke.
Po tom, čo bol Sovietsky zväz napadnutý zo západu, spustil vo východnej Európe železnú oponu. Následná studená vojna bola prerušovaná zástupnými vojnami - v Kórei, Vietname, Srbsku a Afganistane, vo všetkých krajinách na periférii Svetového ostrova.
Zbigniew Brzezinski
Od 70. rokov minulého storočia bol architektom zahraničnej politiky USA Zbigniew Brzezinski, poradca pre národnú bezpečnosť v kabinete prezidenta Jimmyho Cartera. Brzezinski, vášnivý antikomunista ukrajinsko-poľského pôvodu, presvedčil Cartera, aby podporil islamských rebelov bojujúcich proti afganskej komunistickej vláde. V roku 1979 spustila americká Ústredná spravodajská služba (CIA) operáciu Cyklón, najdrahšiu tajnú operáciu, akú kedy uskutočnila. Financovanie operácie sa začalo sumou 695 000 dolárov v polovici roku 1979, ale v roku 1987 dosiahla 630 miliónov dolárov. CIA pôvodne dodávala bojovníkom starožitné britské pušky Lee-Enfield, ale neskôr už aj protilietadlové rakety Stinger.
V neskorších rokoch Brzezinski tvrdil, že operácia Cyklón mala vyprovokovať sovietsku intervenciu. Sovieti by mali svoj vlastný „Vietnam,“ povedal. Trik vyšiel a po osemročnej vojne sa Sovieti stiahli. Brzezinski je aj autorom knihy The Grand Chessboard: American Primacy and Its Geostrategic Imperatives (Veľká šachovnica: Americké prvenstvo a jeho geostrategické imperatívy) z roku 1997 o geopolitike, ktorá bola založená na Mackinderovej teórii Heartlandu. Brzezinski tvrdil, že USA si môžu udržať globálnu nadvládu iba vtedy, ak zabránia vzniku akejkoľvek mocnosti na Svetovom ostrove.
Krikke konštatuje, že Brzezinského doktrína má aj naďalej vplyv na zahraničnopolitický establishment USA. Brzezinského zverenci, medzi nimi Victoria Nulandová, námestníčka ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti, sú silným hlasom na ministerstve zahraničia USA. V roku 2014, počas vrcholiacich protestov na Majdane v Kyjeve, ruská rozviedka zachytila telefonát medzi Nulandovou a vtedajším americkým veľvyslancom na Ukrajine Geoffreyom Pyattom, keď diskutovali o zostavení novej ukrajinskej vlády. Prejavujúc svoju neúctu k Európe pri vykonávaní strategickej politiky USA bolo počuť, ako Nulandová veľvyslancovi hovorí: “F*ck the EU.”
V nasledujúcich rokoch po Majdane sa USA riadili scenárom Afganistanu a nalievali do Ukrajiny stovky miliónov dolárov v rámci vojenskej pomoci - a s požadovaným výsledkom: ruskou reakciou. Brzezinski uspel v Afganistane a jeho zverenci uspeli na Ukrajine, konštatoval Krikke.
Odrezanie Európy od Eurázie
Odrezanie Európy od eurázijského kontinentu je podľa neho najdôslednejšou geopolitickou udalosťou od druhej svetovej vojny a pravdepodobne bude formovať 21. storočie. Krikke píše, že Mackinder mal čiastočne pravdu, že železnica bola hrozbou pre námorné mocnosti, ale nie z vojenského, ale obchodného hľadiska. Preto sa čínska Iniciatíva Pás a cesta (Belt and Road Initiative - BRI), tzv. Nová hodvábna cesta, dostala do hľadáčika amerických politikov. Iniciatíva Pás a cesta mohla premeniť Svetový ostrov - od Šanghaja po Rotterdam - na jeden veľký ekonomický región. Dalo sa to zastaviť iba podnecovaním nepokojov a nestability pozdĺž jej trasy a výzvou pre kľúčových hráčov. Po Ukrajine bude ďalším cieľom Brzezinského zverencov zrejme Taiwan, domnieva sa Krikke.
Nový menový systém
Ďalej uvádza, že Západ sa morálne odrezal od dvoch najľudnatejších krajín sveta, ako aj od Ruska. Tento trojuholník však bude hrať kľúčovú úlohu pri formovaní 21. storočia. S Čínou na čele vyvinie nový menový systém paralelný k systému dolár-euro, ako aj alternatívy k Medzinárodnému menovému fondu, Svetovej banke a ďalším medzinárodným inštitúciám, ktoré presadzujú Západom navrhnutý „systém založený na pravidlách“. Okrem toho ukrajinská kríza nemohla prísť pre oponentov Ruska v horšom čase. USA, Japonsko a Európska únia zápasia s doteraz nevídanou úrovňou dlhu spolu s rekordnou infláciou. Tú nemožno skrotiť vyššími úrokovými sadzbami bez toho, aby to spôsobilo vlnu bankrotov a dokonca aj platobnej neschopnosti štátov.
Niektorí ekonómovia predpovedajú, že ukrajinská kríza povedie ku koncu dominancie systému dolár-euro, ktorý je chrbtovou kosťou západnej vojenskej sily. Ázia so svojimi takmer štyrmi miliardami ľudí vyvinie paralelný finančný systém a zníži svoju závislosť od Západu. Tento scenár bol možno nevyhnutný, ale Mackinder by bol prekvapený tým, ako Západ urýchlil svoj vlastný úpadok, uzatvára autor článku Jan Krikke.
Ďalšie dôležité správy
