Na začiatku by možno každý operoval s faktom, že Finančná správa každoročne, pomocou dorubov dane, získa stovky miliónov eur (v roku 2023 to bolo 419 miliónov eur). Nezanedbateľné sú aj desiatky miliónov vyplývajúce z odhalených finančných podvodov, čo je tiež jedna z činností Finančnej správy. No málokto vie o extrémne vysokých nákladoch na prevádzku tejto inštitúcie. Len vlani nás jej chod stál 421 miliónov eur.
Veľa daní neskončí v štátnom rozpočte
Už na prvý pohľad ide o obrovské náklady vynaložené na jej chod, ktoré by mali byť odôvodnené rovnako masívnymi prínosmi pre štátny rozpočet. Logicky sa teda vynára otázka, sú náklady na prevádzku tejto inštitúcie primerané dosahovaným výsledkom? Pozrime sa teda na konkrétne čísla. Tie vravia jasne. Veľká časť dorubených daní sa nikdy nedostane do štátneho rozpočtu. Hoci v roku 2023 bolo zamietnutých 69,1 % odvolaní, čo na prvý pohľad vyzerá pozitívne, zvyšných 30,9 % bolo zrušených alebo zmenených. To jasne ukazuje na nedostatky v počiatočných kontrolách a rozhodovacích procesoch. Problémom sú aj dlhé a často neefektívne odvolacie konania, kde veľké percento rozhodnutí finančnej správy zostáva neúčinných.
A aj keď Finančná správa vlani na základe realizovaných daňových kontrol dorubila dane vo výške 419 miliónov eur, vo finále sa podarilo vybrať len malú časť. V mnohých prípadoch sú totiž subjekty v exekúcii alebo v konkurze, čo značne obmedzuje možnosti vymáhania. Napriek tomu sa však na exekučné konania vynakladajú ďalšie finančné prostriedky, ktoré zvyšujú celkové náklady na správu daní.
Vyhodené peniaze na exekúcie
Práve exekučné konania vykonávané Finančnou správou sú ďalšou oblasťou, kde sa odzrkadľuje neefektivita systému. Ukazujú to aj dáta. V roku 2023 bolo z dorubených daní reálne vymáhaných len niekoľko percent z celkovej sumy. Finančná správa síce vykonala tisíce exekúcií, avšak skutočný výnos z týchto konaní bol sklamaním. Tento stav naznačuje, že exekučný systém je v mnohých prípadoch neúčinný, najmä keď ide o subjekty s nízkym majetkom alebo tie, ktoré už skôr prešli konkurzným konaním.
Zároveň existujú aj oprávnené obavy, že systém výberu daní nie je vždy spravodlivý. Stredné a malé podniky sa často sťažujú, že sú vystavené neprimerane prísnym kontrolám a dorubom, zatiaľ čo veľké korporácie využívajú medzery v zákonoch a vyhýbajú sa svojim daňovým povinnostiam. Tento dvojaký meter nielenže podkopáva dôveru v daňový systém, ale tiež deformuje konkurenčné prostredie.
Preťažený personál a zbytočná byrokracia
Navyše, existujú otázky ohľadom efektivity moderných technológií, ako je softvér IDEA, ktoré by mali zvyšovať presnosť kontrol. Ak by tieto technológie fungovali optimálne, mali by sme vidieť menej zrušených rozhodnutí a viac prostriedkov vracajúcich sa do štátneho rozpočtu. Skutočnosť, že to tak nie je, naznačuje, že buď sú tieto nástroje nedostatočné, alebo ich finančná správa nevie správne využívať.
Ďalším problematickým aspektom je, že Finančná správa je často reaktívna, nie proaktívna. Väčšina podvodov je odhalená až po tom, čo už došlo k strate verejných financií. Tento prístup znamená, že hoci kontrolóri môžu dorubiť dane, stratené peniaze sa často už nikdy nevrátia. Prevencia by mala byť prioritou, no zdá sa, že sa na ňu kladie len minimálny dôraz.
K tomu treba pripočítať preťaženie pracovníkov a byrokratické postupy, ktoré ďalej zhoršujú efektivitu finančnej správy. Zamestnanci sú často zavalení papierovaním a nedokážu sa zamerať na skutočne podozrivé prípady. Výsledkom je, že aj legitímni daňoví poplatníci môžu byť vystavení zbytočným kontrolám, zatiaľ čo skutoční podvodníci unikajú.
Jednoduché kroky potrebné k náprave
Ak má finančná správa naozaj plniť svoju úlohu spravodlivého výberu daní, musí prejsť zásadnými zmenami.
Po prvé, zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť. Je viac ako potrebné zabezpečiť, aby boli daňové kontroly spravodlivé a zamerané na skutočne podozrivé subjekty. Ich veľkosť či politické prepojenia nesmú hrať žiadnu úlohu.
Po druhé, lepšie využívať technológie. Na jednej strane oceňujem investície do softvérov ako napríklad IDEA, no to je len prvý krok. Následne musia byť realizované dôkladné školenia a zabezpečené ich efektívne využívanie. Len v takom prípade budú tieto nástroje prispievať k zlepšeniu úspešnosti daňových kontrol.
Po tretie, klásť dôraz na prevenciu. Finančná správa vo veľa prípadoch reaguje neskoro, pritom mnohým problémom by sa dalo predchádzať. Je potrebné zamerať sa na preventívne opatrenia, ktoré zabránia podvodom ešte predtým, než k nim dôjde.
Po štvrté, nutnosť znížiť úroveň byrokracie. Zjednodušenie procesov a zníženie administratívnej záťaže pre pracovníkov môže výrazne zlepšiť ich efektivitu a umožniť im sústrediť sa na skutočne relevantné prípady.
Samozrejme, treba brať v úvahu aj iné faktory, ale so zmenami by mala Finančná správa začať čím skôr. Ako inštitúcia s obrovskými nákladmi a významným vplyvom na štátny rozpočet by mala fungovať na jednotku. Ak sa vážne pochybnosti o jej efektivite a spravodlivosti nebudú riešiť, riskuje, že verejnosť stratí dôveru v daňový systém, čo bude mať ďalekosiahle negatívne dôsledky pre celú spoločnosť.
Upozornenie: redakcia nie je autorom článku a nemusí sa stotožňovať s názorom autora.
Autor: Ing. Artur Oberhauser, Audítor, Daňový poradca, Súdny znalec, partner AUDIT TAX CONSULTING, s.r.o
