Carlos Tavares sa v novembri vzdal funkcie generálneho riaditeľa Stellantisu. Dôvodom boli nezmieriteľné rozdiely medzi jeho víziami a želaniami predstavenstva, pokiaľ išlo o budúce smerovanie tápajúceho výrobcu. Krátko po oznámení rezignácie sa automobilovým svetom začali šíriť špekulácie, že C. Tavarasov odchod nariadilo predstavenstvo firmy. Bývalý šéf Stellantistu ale toto tvrdenie takmer okamžite vyvrátil. Podľa neho išlo o vzájomné rozhodnutie, ktorého cieľom bolo ochrániť spoločnosť.
C. Tavares viedol automobilku od januára 2021. Stellantis je svetovo štvrtým najväčším výrobcom automobilov a patria pod neho značky ako Jeep, Dodge, Fiat, Chrysler a Peugeot.
Nečakaný odchod jedného z najlepšie platených generálnych riaditeľov v Európe, ktorý aj napriek kontroverziám dokázal oživiť tradičné automobilky, prekvapil mnohých. C. Tavares odišiel z postu iba dva mesiace po tom, čo automobilka varovala pred poklesom zisku, v dôsledku ktorého trhová hodnota Stellantisu klesla takmer o 50 percent. Prezident odborového zväzu UAW Shawn Fain, ktorý už mesiace volal po C. Tavaresovom odvolaní, jeho rezignáciu privítal a označil za „krok správnym smerom pre nesprávne riadenú spoločnosť a pracovnú silu, s ktorou sa zaobchádzalo zle až príliš dlho.“
Predseda Rady predajcov Stellantisu v Spojených štátoch Kevin Farrish v otvorenom liste odsúdil generálneho riaditeľa za to, že uprednostňoval zisky na úkor predaja, trhového podielu a reputácie značiek Chrysler, Dodge, Jeep a Ram. Rada zastupuje 2 600 amerických predajcov. Portugalec nakoniec priznal, že k zhoršeniu situácie v Spojených štátoch naozaj prispel svojou aroganciu.
Vzostup a pád
S. Tavaresovi nemožno vyčítať, že by k svojej úlohe šéfa jednej z najväčších automobiliek sveta pristupoval polovičato. Jeho schopnosti uznal dokonca aj magazín Fortune, ktorý ho v novembri zaradil medzi sto najmocnejších ľudí sveta. Niet sa čo čudovať, keďže Stellantisu sa pod Portugalcovým vedením podarilo v roku 2023 zarobiť takmer 205 miliárd dolárov.
Významom míľnikom jeho kariéry bol zisk pozície riaditeľa PSA Groupe v roku 2014, keď balansovala na okraji bankrotu. Práve C. Tavaresovi sa podarilo postaviť Peugeot opäť na nohy a následne v roku 2021 zrealizovať fúziu s Fiat Chrysler, ktorá viedla k vytvoreniu Stellantisu.
Pre svoju posadnutosť znižovaním nákladov a zvyšovaním efektivity sa Tavares často dostával do konfliktu nielen so zamestnancami, ale aj vedením či predajcami áut. Portugalec bol presvedčený, že v automobilovom priemysle vládne „darvinizmus“ a prežijú v ňom len tie najsilnejšie spoločnosti. Tento názor opakoval vždy, keď prišla reč na lacnejšie čínske modely, ktoré zaplavili európsky trh. Konfrontačná stratégia sa C. Tavaresovi dlho vyplácala, no stala sa jeho Achillovou pätou, keď Stellantis začali trápiť klesajúce tržby a zisky.
Podľa najnovšej správy Bank of America predala automobilka v Spojených štátoch v prvej polovici roka 2023 celkovo 173,4-tisíca batériových elektromobilov. Medziročne toto číslo padlo na 157,7-tisíca, čo predstavuje pokles o deväť percent. V rámci globálneho trhu s elektromobilmi klesol podiel Stellantisu v prvej polovici roka 2024 na 3,5 percenta v porovnaní s 5,3 percenta v prvej polovici roku 2023. Čínskym automobilkám sa, naopak, aj vďaka nízkym cenám darilo.
Arogantné chyby
Niekoľko súčasných a bývalých vedúcich pracovníkov a zamestnancov amerických závodov Stellantisu je presvedčených, že odchod C. Tavaresa spôsobila kombinácia viacerých faktorov vrátane jeho neochoty načúvať manažérom či neústupnej snahy o kresanie nákladov a dosahovanie dvojciferných marží v rámci programu „Dare Forward 2030“.
Od jeho rezignácie sa Portugalcov odkaz snažia pošliapať jeho bývalí spolupracovníci i partnerskí predajcovia áut. Podľa nich bol až príliš tvrdohlavý, čo nakoniec dostalo automobilku do problémov. „Ak si myslíte, že všetko viete, nebudete počúvať nikoho iného,“ posťažoval sa jeden z výkonných pracovníkov. Tlak, ktorý na nich C. Tavares v oblasti znižovania nákladov vyvíjal, bol tak silný, že mal pocit, akoby im „pri hlave držal pištoľ“.
Jedným z pomyselných klincov do rakvy C. Tavaresovej kariéry v Stellantise bola jeho nedostatočná podpora predaja a uvádzania nových produktov, ako aj zlé riadenie závodov v Severnej Amerike. Anonymný zdroj uviedol, že C. Tavares z neúspechov často obviňoval amerických manažérov a vlastné chyby ignoroval. „Ak nepoznáte trh ani zákazníkov, nemôžete robiť správne rozhodnutia,“ dodal.
Šéf Stellantisu sa nad manažérov rád povyšoval a odmietal brať do úvahy ich názory pri nastavovaní výrobného plánu. Oni ho pritom opakovane žiadali, aby nekládol tak veľký dôraz na elektromobilitu alebo na trh uviedol najprv benzínové modely, aby si automobilka udržala predaje. S. Tavares ale všetky tieto návrhy zmietol zo stola. Riaditelia značiek patriacich pod Stellantis sa navyše sťažovali na pokles dôvery a obmedzenie slobody.
Tieto problémy viedli k odchodu viacerých vedúcich pracovníkov vrátane riaditeľa značky Ram Tima Kuniskisa, ktorý sa už odvtedy stihol vrátiť do funkcie. Stellantis sa ale rozlúčil s globálnym riaditeľom značky Jeep Christianom Meunieraom, dlhoročným riaditeľom Jeepu pre Severnú Ameriku Jimom Morrisonom, vedúcou rozvoja softvérových obchodov Mamathou Chamarthiovou, finančnou riaditeľkou Natalie Knightovou a veducim Stellantisu pre Severnú Ameriku Markom Stewartom.
Ďalšou chybou boli C. Tavaresove úsporné opatrenia, ktoré zahŕňali aj zjednodušovanie vozidiel ako Jeep Grand Cherokee, no zároveň zvyšovanie ich cien nad trhové štandardy. Posun k prémiovým produktom ostro kritizovali viacerí americkí analytici a predajcovia. Stellantis sa šesťcifernými cenami odcudzil verným zákazníkom, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa jeho trhový podiel v Spojených štátoch prepadol z dvojciferných hodnôt na sedem percent.
Investori si ale nie sú tak úplne istí, že koreňom všetkých týchto problémov bol práve C. Tavares a jeho spôsob riadenia. Akcie Stellantisu totiž po novinkách o jeho odchode klesli až o 8,9 percenta.
Neistá budúcnosť
Stellantis oznámil, že C. Tavaresovho nástupcu vymenuje v prvej polovici roka 2025. Zatiaľ mu bude dočasne šéfovať nová výkonná komisia na čele s predsedom Johnom Elkannom, dedičom talianskej automobilovej dynastie Fiat. Jeho krátkodobým cieľom bude udobriť si amerických zákazníkov a dlhodobým zas vytvorenie stratégie, ktorá bude oveľa viac zosúladená s víziami predstavenstva. Automobilka sa zároveň opätovne pripojí k európskej lobistickej skupine ACEA.
Budúci generálny riaditeľ bude mať pred sebou neľahkú úlohu. Bude totiž musieť napraviť vzťahy s americkými predajcami, zamestnancami i politikmi, no zároveň nájsť rovnováhu medzi inovovaním a efektívnou prevádzkou. Jeho úspech bude dôležitý nielen pre spoločnosť, ale aj pre širší európsky automobilový priemysel, ktorý v ére elektrifikácie bojuje o zachovanie konkurencieschopnosti.
Ďalšie dôležité správy
