Arménsko navrhuje, aby pozdĺž jeho hranice s Azerbajdžanom a okolo odštiepeneckého regiónu Náhorný Karabach vznikla demilitarizovaná zóna. S touto iniciatívou prišiel arménsky premiér Nikol Pašinjan.
Na hraniciach oboch krajín dochádza k častým stretom, a to napriek prísľubu oboch strán, že nepoužijú silu, aj napriek prebiehajúcim mierovým rozhovorom.
Pašinjanov návrh sa objavil len niekoľko dní po tom, čo azerbajdžanský prezident Ilham Alijev zopakoval požiadavku, aby sa arménska armáda z Karabachu stiahla.
V roku 1991, keď sa rozpadal Sovietsky zväz, sa etnickí arménski separatisti v Náhornom Karabachu odtrhli od Azerbajdžanu. Následný konflikt si vyžiadal okolo 30-tisíc obetí.
Druhá vojna vypukla v roku 2020 a kým sa po Ruskom sprostredkovanom prímerí boje zastavili, pričom si vyžiadala viac ako 6,5-tisíc obetí na životoch.
Podľa dohody medzi Jerevanom a Baku z roku 2020 sa Arménsko vzdalo častí územia, ktoré celé desaťročia ovládalo, a Rusko v regióne rozmiestnilo svoje jednotky, aby dohliadali na krehké prímerie.
Začiatkom septembra tohto roku medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť prepukli ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov. Boje zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.
V októbri začali tieto krajiny rozhovory o budúcej mierovej zmluve, ktorú sprostredkovala Európska únia a Spojené štáty americké.
Pašinjan v stredu avizoval, že 22. novembra na dvojdňovú návštevu do Jerevanu pricestuje ruský prezident Vladimir Putin.
Ďalšie dôležité správy
