Napriek mohutným protestom však parlament S. Sargsjana za premiéra – čo je po ústavnej zmene systému z poloprezidentského na parlamentný najvyššia výkonná funkcia – 17. apríla schválil. Pod silným permanentným tlakom demonštrantov bol S. Sargsjan o necelý týždeň – 23. apríla – nútený odstúpiť.

Opozícia jemu a jeho Republikánskej strane, v ktorej bol a stále zostáva lídrom, vyčíta neefektívne riadenie krajiny, zhoršovanie ekonomickej a sociálnej situácie občanov, rozsiahlu korupciu, klientelizmus a nefunkčné súdnictvo.

Spor o dočasného premiéra

V stredu 25. apríla sa mali uskutočniť rozhovory medzi lídrom demonštrantov, opozičným poslancom Nikolom Pašinjanom a Karenom Karapetjanom z vládnej Republikánskej strany, ktorý dočasne vykonáva funkciu úradujúceho premiéra. Ten však rozhovory napokon odmietol pre „radikálne podmienky“ lídra akcií protestu.

N. Pašinjan žiada vytvorenie dočasnej vlády na čele s kandidátom „národných síl“, v ktorej by neboli predstavitelia Republikánskej strany, a vypísanie predčasných parlamentných volieb. K. Karapetjan naopak zdôrazňuje, že premiér dočasnej vlády má byť kandidátom, ktorý vzíde z konzultácií politických strán s prezidentom a bude zvolený parlamentom.

Podľa neho to má byť logicky kandidát Republikánskej strany, ktorá má na základe výsledkov vlaňajších volieb v parlamente väčšinu. Finálne rozhodnutie urobia arménski zákonodarcovia prvého mája.

Žiadajú kandidáta zamatovej revolúcie

„V Republikánskej strane predpokladajú, že využijú demisiu [premiéra] Sargsjana na zachovanie svojej moci, že Republikánska strana môže predložiť svojho kandidáta. Ale problém nie je v kandidátovi, ale v systéme. Nemôžeme súhlasiť s tým, aby bol premiérom menovaný kandidát Republikánskej strany. Nemôže ďalej existovať tento korupčný systém,“ cituje lídra opozičných síl N. Pašinjana ruská afentúra Interfax.

Zdôraznil, že na post premiéra dočasnej vlády musí byť nominovaný len kandidát „zamatovej revolúcie“.

Nenaplnenie podmienok opozície viedlo k tomu, že jej lídri v stredu opäť vyzvali ľudí prísť na hlavné námestie Jerevanu – Námestie Republiky ­– k akciám „občianskej neposlušnosti“ s požiadavkou odstavenia vládnej Republikánskej strany od moci. Demonštrácie pokračovali aj vo štvrtok.

„Táto revolúcia nemala nijaký geopolitický, vonkajší, medzinárodný kontext, zameranie, zasahovanie. Je to naša vnútorná otázka, ktorú riešime a budeme riešiť do konca,“ povedal v rozhovore pre ruské nezávislé noviny Novaja Gazeta druhý najvplyvnejší muž akcií protestu, opozičný poslanec Ararat Mirzojan.