Argentína v pondelok zvýšila kľúčový úrok a devalvovala národnú menu v snahe upokojiť investorov po tom, čo v prezidentských primárkach získal najviac hlasov krajne pravicový populista.

Zvýšenie tlaku na trhy

Argentínska vláda v pondelok devalvovala svoju menu o takmer 18 percent približne na 350 pesos za dolár, zatiaľ čo centrálna banka zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 21 percentuálnych bodov na 118 percent, keďže tlak na argentínske finančné trhy sa po primárnych voľbách zvýšil.

Kongresman Javier Milei, krajne pravicový libertarián, ktorý chce drasticky obmedziť centrálnu banku a „dolarizovať“ ekonomiku, otriasol trhmi, keď v primárkach pred októbrovými prezidentskými voľbami získal približne tretinu hlasov, čo bol najväčší podiel.

Trhy stavili na silnejšie výsledky umiernenejších kandidátov v hlasovaní, ktoré funguje ako generálka na voľby o dva mesiace.

Nadhodnotenie meny

Oficiálny devízový kurz 350 pesos za dolár je stanovený až do októbrových volieb, uviedla centrálna banka. Paralelné neformálne peso kleslo na začiatku obchodovania takmer o 10 percent na rekordné minimum 670 za dolár. Klesli aj akcie, pričom v jednom momente dosiahli najnižšiu úroveň od marca 2020.

Devalvácia meny ju pomôže priblížiť k reálnej hodnote, poznamenal William Jackson, hlavný ekonóm rozvíjajúcich sa trhov v Capital Economics. Ale skutočnosť, že peso bude stabilné až do volieb, namiesto toho, aby sa nechalo postupne klesať (ako to doteraz), bude mať za následok len to, že v nasledujúcich mesiacoch bude argentínska mena opäť vážne nadhodnotená, dodal.

Kongresman Milei v kampani kritizoval politikov, ktorí podľa neho celé roky zle riadili ekonomiku a nechávali krajinu potácať sa od krízy ku kríze.

Argentína sa pripravuje na šiestu recesiu za uplynulých 10 rokov a zápasí s infláciou vyššou ako 100 percent. Milei tvrdí, že dokáže skrotiť rast cien tým, že sa zbaví pesa a nahradí ho americkým dolárom. Tento krok by však podľa mnohých ekonómov spôsobil finančný chaos.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračná fotka
Neprehliadnite

Krajiny globálneho Juhu nechcú byť súčasťou svetového poriadku pod taktovkou Spojených štátov