Architekti tak chtiac-nechtiac naprojektovaním mesta dosiahli to, že v oblasti sa v sledovanom období znížila nadváha a obezita o deväť percent a výskyt cukrovky poklesol o sedem percent, uvádza portál Bloomberg.

Ako vysvetľuje vedúci výskumného tímu Gilian Booth, ak sú obchody a všetky potrebné služby v okruhu 800 metrov, je vyššia šanca, že ľudia si namiesto auta zvolia cestu pešo. Server NYR Natural News dodáva, že údaje sa týkajú najmä ľudí v mladom a strednom veku. U obyvateľov starších ako 65 rokov nemala vyššia či nižšia „schodnosť“ štvrte žiadny efekt.

G. Booth sa pritom odvoláva na starší výskum, podľa ktorého je človek do vzdialenosti, ktorá predstavuje približne desaťminútovú prechádzku, viac naklonený chodiť pešo. „Spôsob, akým navrhujeme naše mestá, má obrovský vplyv na naše zdravie,“ dodáva.

Výsledky výskumu, ktoré získal jeho tím pozorovaním v južných oblastiach kanadskej provincii Ontário, predstavili na nedávnej konferencii American Diabetes Associaton v San Franciscu. Ich hlavným príspevkom bola práve súvislosť medzi „schodnosťou“ miest a chorobami, akými sú cukrovka či obezita.

Na meranie „schodnosti“ miest existuje index, ktorí zahŕňa údaje o počte obyvateľstva, maloobchodných predajní a služieb v okolí, o hustote obyvateľstva a prepojenosti ulíc, uvádza Bloomberg.

Nová štúdia dvoch výskumníkov z University School of Business zasa poukazuje na skutočnosť, že mestá, ktoré sú chôdzi priateľsky naklonené, sú zároveň bohatšie. Analýza vzala do úvahy 30 najväčších amerických metropol a porovnávala hrubý domáci produkt na obyvateľa. Výskumníci taktiež zdôrazňujú, že s vyššou „schodnosťou“ rastie aj počet vysokoškolákov.

Server Huffington Post však upozorňuje, že infraštruktúra niektorých historicky starších miest, ako napríklad New York, sa vyvinula skôr, ako sa na trhu objavili autá, čo „schodnosť“ značne ovplyvňuje. Do úvahy by sa malo vziať aj to, že niektoré z miest v rebríčku majú v porovnaní s ostatnými výhodu veľkého rozvinutého priemyslu a obchodu.

Niektoré americké úrady podporujú vyššiu „schodnosť“ grantmi. Miestne komunity ich majú použiť na prevenciu chronických chorôb a na rozvoj cyklistických či peších trás.

Profesor Frank Hu z Harvard School of Public Health hovorí o relatívne novom myslení a naznačuje, že ak by sa podarilo vyriešiť sociálne či dizajnové aspekty súvisiace s realizáciou takýchto projektov, mohla by sa pomocou architektúry mesta na mikroúrovni znížiť obezita.

Výskum G. Bootha prichádza v čase, keď podľa údajov National Center for Health Statistics viac ako jedna tretina dospelých v USA trpí obezitou. Na jej liečbu sa z celkových výdavkov amerického zdravotníctva minie približne 20 percent.