Fátime Akraovej na chvíľu zažiaria oči, keď vychudnutý štrnásťmesačný Anás odpočívajúci pri jej nohách slabo zaťahá za lem jej roztrhaného čierneho závoja. Vie, že na ceste je jedlo. Mladá matka sa na chvíľu vytrháva z letargie a vhadzuje pár zrniek cukru do hnedej kaše uhnietenej z chlebových odrobiniek a horúcej vody. Pre Anása to bude jediné jedlo tohto dňa, píše agentúra Reuters.
Jemen bol aj pred vlaňajšími protestmi jednou z najchudobnejších krajín sveta. Revolúcia ho doviedla na pokraj humanitárnej krízy porovnateľnej s tou, ktorej vlani čelili krajiny Afrického rohu.
Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) trpí 57 percent z 12 miliónov jemenských detí chronickou podvýživou, čo je po Afganistane druhá najhoršia bilancia na svete. UNICEF počíta s tým, že tento rok je akútnou podvýživou ohrozených okolo 750-tisíc malých Jemenčanov. Dve tretiny z nich môžu zomrieť alebo zápasiť celý zvyšok života s následkami. Jedlo sa momentálne nedostáva skoro štvrtine z 28 miliónov Jemenčanov.
„Nemôžeme si dovoliť kúpiť cukor, ryžu ani fazuľu. Moje deti jedli naposledy kuracie mäso pred rokom a pol,“ hovorí 45-ročný otec ôsmich detí Amín Muhammad Širád, ktorý žije s početnou rodinou v chatrči na prašnom predmestí Saná. Podobne ako mnohí iní aj táto rodina žije zo zeleniny, ktorú si vypestuje na malom záhone za obydlím. Množstvo jedla je však tak malé, že rodina musela zaviesť prídelový systém. Amín je jeden raz denne a deti chodili minulý týždeň spať bez večere. „Teraz je pre nás najdôležitejšia múka. Ak sa nám minie, budeme hladovať,“ vysvetľuje muž, v ktorého náručí odpočíva polročný potomok.
V Jemene sa budú 21. februára konať voľby, po ktorých by mal byť vystriedaný prezident Alí Abdalláh Sálih. Svoje právomoci odovzdal už v novembri viceprezidentovi, ale až po nekonečných protestoch, ktoré významne oslabili režim v Saná. Napomohli ukončiť 33-ročnú vládu A. Sáliha, ale vyvolali aj zvýšenie cien potravín a nezamestnanosti. Podľa odhadov je teraz bez práce polovica práceschopného obyvateľstva. V roku 2010 dosahovala miera nezamestnanosti 35 percent. Vlani prišli o prácu desaťtisíce ľudí a ceny základných potravín, napríklad ryže, vyskočili až o 60 percent.
Anásov otec Muhammad prechádza štvrte Saná a vyberá z odpadkov vyhodené plastové fľaše, aby ich v obchode vymenil za chleba. Do revolúcie pracoval v cementárni, ktorá zásobovala továreň na výrobu dlažby. Podnik ale musel byť zatvorený pre prerušovanie dodávky prúdu a rast cien pohonných hmôt.
Mnoho humanitárnych organizácií pre zlú bezpečnostnú situáciu z Jemenu stiahlo personál, takže sa zastavilo mnoho humanitárnych projektov, na ktorých bolo závislých tisícky Jemenčanov. Niektoré organizácie či inštitúcie, ako napríklad Svetová banka, sa síce už do Jemenu vrátili, avšak mnohé vyčkávajú na ďalšiu stabilizáciu. Zástupcovia Oxfamu dúfajú, že ju prinesú voľby, a že potom susedné krajiny z oblasti Perzského zálivu začnú Jemenu pomáhať viac než dosiaľ. Zatiaľ Saná poskytujú obmedzené dodávky ropy a plynu. „Vzhľadom na politickú nestabilitu vlády Jemenu finančne nepomáhajú. Dúfame, že sa to zmení,“ povedala zástupkyňa Oxfamu pre Jemen Colette Fearonová. Voľby ale nemusia ani zďaleka priniesť pokoj, pretože separatisti z juhu a povstalci na severe už ohlásili, že ich budú bojkotovať.
Mnoho rodín teraz potrebuje až polovicu mesačného príjmu na nákup chleba, ďalších 30 a 40 percent padne na pitnú vodu. Svetový program pre výživu zaraďuje Jemen na 11. miesto na rebríčku štátov so zlou dostupnosťou potravín. Vláda v minulosti sľubovala, že použije verejné prostriedky na zabezpečenie potravín pre obyvateľstvo, ale vláda A. Sáliha podľa ekonómov tento sľub nesplnila a investovala hlavne do zbraní, ktoré používala proti povstalcom.
Ekonóm Muhammad Maitamí vie, že mnoho verejných inštitúcií nedostalo vlani od štátu vôbec žiadne peniaze. „Mnoho prostriedkov z rozpočtu bolo použitých na nákup zbraní, nie na uľahčenie života Jemenčanov,“ povedal.
„Ďalší rok ako je ten predošlý neprežijeme,“ bojí sa Fátima. Na vychudnutej tvári jej syna je zjavné, s akým vypätím sa snaží spracovať šesť súst šedivej kaše, čo je všetko, čo mu matka môže dať na tento deň na jedenie. „Modlíme sa podobne ako všetci Jemenčania za to, aby sme sa dostali z tejto biedy,“ hovorí Fátima.
Ilustračné foto - SITA / AP
