K najčastejšie používaným výrazom zahraničného spravodajstva v uplynulom roku patrilo slovné spojenie Arabská jar. Ak sa môžeme spoliehať na analytikov, tak v tomto roku sa už v súvislosti s revolúciami, ktoré zvrhli severoafrických diktátorov, poetický výraz používať nebude.
Hoci na druhej strane, kto z analytikov na začiatku roka 2011 predpovedal, že v Tunisku už nebude kradnúť Ben Alí, v Egypte prestane prenasledovať disidentov Husní Mubarak a v Líbyi sa už nebudú musieť prizerať šialenstvám plukovníka Muammara Kaddáfího.
Tunisko, Egypt a Líbya sa zbavili svojich diktátorov, absolvovali alebo v krátkom čase absolvujú viac-menej slobodné voľby, hovoria o reformách a snažia sa zapôsobiť na západných politikov na medzinárodných fórach. V nasledujúcom roku majú šancu vyvrátiť názory, že demokracia a arabský svet sa nezlučujú. Budú to mať však veľmi ťažké.
Najschodnejšie by to mohlo byť v krajine, ktorá arabskú revolúciu spustila. Tunisko sa diktátora zbavilo relatívne rýchlo a v porovnaní s Egyptom a hlavne s Líbyou aj relatívne korektne. Tuniská spoločnosť nie je taká rozdelená ako líbyjská. Tunisko tiež patrilo medzi najsekulárnejšie režimy arabského sveta. Problémom je to, že hlavné slovo na politickej scéne majú víťazi volieb z islamistickej strany Obnova. Hoci západné médiá ich ako vždy trochu naivne označujú za umiernených islamistov, faktom je, že sa sformulovali zo zvyškov jedného z najradikálnejších študentských hnutí a sú obdobou Moslimského bratstva.
V roku 2012 by mala vzniknúť nová tuniská ústava a dá sa predpokladať, že islamisti do nej budú chcieť vpliesť čo najviac zo šaríje. Prvé návrhy ústavy tiež explicitne zakazujú uzavrieť mier s Izraelom. Budúci rok bude zápasom o charakter Tuniska, ktoré je v arabskom svete známe napríklad aj tým, že povoľuje interrupcie či prostitúciu. Všetko bude navyše komplikovať fakt, že Tunisko má ekonomické problémy. Na tie islamisti nemajú riešenia. Pritom Európa, ktorá by Tunisanom pre vlastné dobro a strach z neželanej imigrácie mohla pomôcť, bude mať čo robiť sama so sebou.
To, čo v malom hrozí v Tunisku, sa môže naplno prevaliť v Egypte. Aj tam majú najsilnejšiu podporu islamisti. Aj tam sú ekonomické problémy a aj tam hrozí umlčiavanie už aj v súčasnosti čoraz mĺkvejších občianskych aktivistov.
Vojenská junta, bez ktorej by k pádu bývalého prezidenta Husního Mubaraka nikdy nedošlo, sa nechystá zbaviť silných právomocí. V Egypte stále platí výnimočný stav, generáli napriek sľubom zatiaľ nevypísali prezidentské voľby. A ak parlamentné voľby vyhrajú islamisti, junta s odôvodnením, že má obavy z nástupu islamského režimu, môže pokojne odmietnuť odovzdať moc.
To by viedlo k vnútornému konfliktu v už aj tak rozdelenej egyptskej spoločnosti. Ešte viac by to tiež zhoršilo postavenie egyptských kresťanov a ďalších menšín. Egypt sa bude zvíjať v sporoch medzi islamistami a juntou. Spôsobí to spomalenie demokratizačného procesu a môže sa stať, že predchádzajúca Mubarakova vláda sa ešte bude oslavovať. Proces s bývalým prezidentom by sa mal v tomto roku skončiť. Vyše 83-ročnému H. Mubarakovi hrozí trest smrti.
Líbyjský líder M. Kaddáfí sa k súdu nedostal a spôsob, akým odišiel zo sveta, poznačí nasledujúci rok v jeho krajine. Čakajú ju boje medzi jednotlivými klanmi, ozbrojenými skupinami a otázky, čo s mužmi, ktorí bojovali proti M. Kaddáfímu a teraz nevedia, ako sa zapojiť do života. Líbya sedí na obrovských zásobách ropy a to je nebezpečné. Ekonomické záujmy zvonka sú výrazné, líbyjskí rebeli majú dlhy za podporu ich boja proti tyranovi. Krajina je v rozklade a určite to tak ešte mesiace bude. Ak sa nepodarí nájsť jednotnú líniu alebo silnú ruku, čo presadí svoju vôľu, čaká Líbyu krvavý rok.
Očakávať demokraciu v tomto kúte sveta je beznádejná naivita. Líbya má zo všetkých severoafrických krajín, ktoré sa zbavili diktátorov, najmenšie šance na reálnu premenu. Chýba jej tradícia, elity aj aspoň minimálne fungujúce inštitúcie.
Arabská jar sa presúva z revolučného nadšenia do každodennej reality. Hrozí, že preskočí leto a jeseň a spustí sa rovno do zimy.
Autorka je spolupracovníčka Sme na Blízkom východe.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet 2012, ktorá bola súčasťou TRENDU č. 48.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP
