„Napriek tomu, že sme v zime mali v priemere na Slovensku veľa zrážok a chladnejší bol aj marec, prišiel mesiac, ktorý bol až o šesť stupňov Celzia teplejší ako normál a všetko je preč. Čím je vyššia teplota, tým je väčší výpar vody z pôdy.

Ak neprídu výdatnejšie zrážky, tak koncom mája môže nastať katastrofa. Už teraz poľnohospodári počítajú škody. Ďalším dôsledkom sú požiare. V tomto období a v takej nadmorskej výške ako sú Kežmarské Žľaby v minulosti nikdy nehorelo,“ zdôraznil M. Lapin.

Málo vodných zdrojov

Viaceré regióny u nás sú potenciálne ohrozené nedostatkom vody. „Paradoxne v súčasnosti je relatívne najväčšie sucho na severe krajiny, na Orave, Kysuciach a v Liptove. Kritickými miestami sú ale nížiny ako je Východoslovenská, ktoré majú hlboko zdroje podzemnej vody a ťažké pôdy.

Výnimkou je Žitný ostrov, ktorý výdatne napája Dunaj. V minulosti bol taký pomer, že 65 percent zrážok na Slovensku sa vyparilo a zvyšok odtiekol. V súčasnosti sa vyparuje až 70 percent zrážok. Tento stav sa bude stále zhoršovať,“ upozornil M. Lapin.

Slovensko nie je krajina, ktorá je príliš bohatá na vodné zdroje. Mnohé rieky u nás iba pramenia a nemajú stabilne výdatný tok, ako napríklad Dunaj. „Rovnako máme na Slovensku relatívne málo zrážok, najmä v zime, a snehovú prikrývku máme stále menšiu a menšiu. Trvalejšia snehová pokrývka býva teraz až v nadmorskej výške nad 1000 metrov, čo je len 5,4 percenta územia Slovenska.

Jedinou šancou na adaptáciu do budúcnosti je vytvárať zdroje vody na zavlažovanie. V čase prebytku vody zadržať jej maximum v krajine, v nádržiach, mokradiach alebo v lesoch tak, aby bola k dispozícii, keď jej bude nedostatok,“ konštatoval klimatológ. Dlhodobo upozorňuje na meniacu sa klímu na Slovensku.

Madarínky by zmrzli

„Doteraz sa na Slovensku oteplilo o dva stupne Celzia. To je normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou. Normálny rozdiel medzi Popradom a Komárnom sú štyri stupne Celzia. Ak sa tak stane, bude pod Tatrami klíma ako kedysi na južnom Slovensku a to sa dá očakávať už v tomto storočí,“ povedal M. Lapin.

Južné Slovensko sa do konca storočia môže klímou podobať na subtropické pásmo. Podľa M. Lapina však nemožno očakávať, že Slovensko sa stane pestovateľom pomarančov alebo mandarínok.

„Ak v zime zodvakrát vpadne na naše územie arktický vzduch, čo sa bežne stáva a bude tak občas aj v budúcnosti, zničí to subtropickú vegetáciu. Navyše tým, že sa otepľuje, tak vegetácia na jar skôr začína rásť. No ak sa náhle ochladí, mrazy všetko zničia. Keď stromy zakvitnú v máji, vtedy sú už noci krátke a riziko mrazov je minimálne. V marci sú však ešte dlhé noci, počas ktorých môže teplota výrazne klesnúť a zničiť pučiacu úrodu,“ dodal M. Lapin.