Anton Heretik: Keď sú ľudia dlho pri moci, stratia schopnosť sebairónie

V starých filmoch vykresľujú psychológov ako neprístupných čudákov, ktorí potrebujú odbornú pomoc viac než ich pacienti. Možno aj preto mali ľudia na Slovensku donedávna zábrany vyhľadať odbornú psychologickú pomoc.

Popredný slovenský psychológ Anton Heretik sa ľuďom a ich problémom venuje celý život. Skúma ľudské správanie, vplyvy okolia, zmeny spoločnosti a hľadá cesty, ako nájsť pre každého, kto to potrebuje, najvhodnejší prístup.

Už pred tridsiatimi rokmi si všimol niektoré reakcie pacientov, ktoré vyvolávali na tvári úsmev. Výskumom v tejto oblasti vznikol test vtipov, jedinečná diagnostická pomôcka, ktorá sa úspešne používa doteraz. Test slovných a kreslených vtipov pomáha zisťovať poruchy myslenia a emocionálnosti u pacientov so schizofréniou, depresiou a ďalšími psychickými problémami.

Máme za sebou tridsať rokov demokracie. Sme veselší, ako sme boli predtým?

Myslím si, že nie sme a je to škoda, pretože je nad čím sa radovať, ale to je moje politické presvedčenie. Humor je univerzálnejší fenomén, ktorý stojí nad dobou a nad politikou a ukazuje sa, že humor je jeden z najzdravších obranných mechanizmov osobnosti. Pomáha nám aj vtedy, keď máme pocit, že doba je ťažká a problémy sú veľké. Aj vtedy je humor jedna z možností, ako sa zachrániť.

Pred čím všetkým nás humor môže zachrániť?

V prvom rade nás humor chráni pred tým, aby sme sa brali príliš vážne. To je napríklad vec, ktorá zúfalo chýba politikom, ktorí, keď sú dlho pri moci, stratia schopnosť určitej sebairónie, humorného náhľadu na seba.

Na humore je zaujímavé, že sa zaoberá aj takými vecami, akými sú smrť, smútok, žiarlivosť a podobné negatívne veci. Na všetko sa dá nahliadať s humorom. Práve vo svojej knihe Humor to ilustrujem na židovských anekdotách. Židia sú národ tritisíc rokov skúšaný osudom a dejinami, a práve preto si vypracovali takú úžasnú kultúru humoru. Majú anekdotu prakticky na každú životnú situáciu.

Máme povahové črty v génoch? Narodí sa človek ako optimista alebo pesimista?

Hovorí sa, že optimista je len slabo informovaný pesimista, ale fakt je ten, že existujú isté vrodené predpoklady, ktoré súvisia s temperamentom. Keď si zoberieme len štyri základné temperamenty, tak melancholici majú v živote prirodzenú tendenciu byť pesimistickejší a hľadieť na svet skôr ako na slzavé údolie než ako na kvitnúcu lúku.

Akú úlohu zohráva prostredie?

Isté danosti sú, ale veľa závisí od emočnej atmosféry v rodine. Nakoľko je veselá a radostná, akú úlohu v nej hrá humor. To formuje aj postoje k životu. Samozrejme, že keď odmalička počúvame, aký je svet nebezpečné a zlé miesto, kde nás všetci ohrozujú, tak nás to vedie k pesimistickému pohľadu na svet. Keď sa to spojí s ďalšími osobnostnými vlastnosťami, akou je napríklad podozrievavosť, tak potom sa čudujeme, koľko konšpiračných teórií a médií existuje. Robia to zrejme ľudia, ktorí majú takúto kombináciu osobnostných čŕt.

Je lepšie, keď je výchova v rodine voľnejšia a humornejšia ako prísna a vážna?

Tá optimistickejšia je, samozrejme, dôležitá, ale základ je, aby výchova bola dostatočne citovo nasýtená už počas prvého roku života. Problém je to, či sa človek cíti bezpečne, či môže dôverovať ľuďom a tak ďalej. Psychologické výskumy hovoria, že toto sa formuje už počas prvého roku života, taký ten základný pocit. My sa nepamätáme, čo sa vtedy dialo, ale nadanie vnímať svet ako dobré a bezpečné miesto alebo, naopak, chladné a nebezpečné, to sa formuje veľmi skoro.

Existuje súvislosť medzi humorom a inteligenciou?

Domnievam sa, že práve