Na prvý pohľad nevyzerajú pergameny z Herculanea nijako pozoruhodne, pripomínajú kus uhlia. Prežili výbuch sopky Vezuv v roku 79 a keby sa niekto pokúsil dvetisíc rokov staré dokumenty znovu rozvinúť, rozpadli by sa. Odborníci sa už dlho pokúšajú ich rozlúštiť, aj keď text je pre ľudské oko prakticky nečitateľný. Teraz ale hlásia prvé úspechy, ku ktorým im pomohla umelá inteligencia, napísal server stanice CNN.
Grécko slovo porphyras
Prvýkrát odvtedy, čo Pompeje a Herculaneum pochovali vrstvy sopečného popola, sa podarilo dekódovať slovo na jednom z objavených papyrusových pergamenov. Oznámil to tím vedcov, ktorý svojich kolegov vyzval na spoluprácu v rámci projektu Vesuvius Challenge. Vďaka počítačovým technológiám a pokročilej umelej inteligencii sa Lukeovi Farritorovi, študentovi univerzity v americkej Nebraske, podarilo prečítať grécke slovo “porphyras“, teda purpurový.
Farritor použil techniku pomenovanú virtuálne rozbaľovanie. Tá umožňuje zuhoľnatený pergamen rozvinúť v počítačovej realite pomocou pokročilého snímkovania prostredníctvom výpočtovej tomografie, ktorá využíva röntgenové lúče. Umelá inteligencia potom dokáže na dokumente vyhľadávať stopy atramentu a dávať tak dokopy slová. Technológiu vyvinul profesor Brent Seales z univerzity v Kentucky a vylepšuje ju už skoro 20 rokov.
Pri kopaní studne našiel staré pergameny
Snaha rozlúštiť pergameny z Herculanea ale trvá oveľa dlhšie, minimálne od 18. storočia, kedy ich náhodne objavil robotník, ktorý v mieste niekdajšieho mesta zničeného sopkou Vezuv kopal studňu. Na mieste sa našlo približne 1 100 zuhoľnatených pergaemnov, ktoré podľa všetkého pochádzajú z knižnice domu patriaceho svokrovi Júliusa Caesara. Zbierka je jedinou zachovanou rozsiahlejšou knižnicou z čias antiky.
V 19. storočí sa ľudia pokúšali stovky papyrusov rozvinúť, ale krehký materiál sa rozpadol na kusy. Jedným z tých, ktorí sa snažia študovať tieto fragmenty, je aj Michael McOsker z londýnskej University College. „Máme pred sebou zjavne dlhú cestu, kým sa nám podarí prečítať celý pergamen, to je ten hlavný cieľ. Ale som si istý, že teraz je to riešiteľná záležitosť, a že to pravdepodobne ani nepotrvá tak dlho,“ povedal.
„Nerozvinuté papyrusy sú veľmi vďačné a významné. Mať kompletné texty bude obrovský skok vpred... Tá obrovská škála možností ma teraz skoro paralyzuje a som vďačný za akékoľvek antické dielo, ktoré sa nám podarí nájsť. Bude veľmi vzrušujúce študovať čokoľvek, čo objavíme,“ dodal.
Dekódovanie za odmenu
Prvé slovo z pergamenov rozlúštil Farritor a takmer súčasne, ale nezávisle od neho, aj Youssef Nader, absolvent biorobotiky na Slobodnej univerzite v Berlíne. Obaja dostali ocenenie za úspešné dekódovanie prvého slova vo výške 50 000 dolárov. Hlavná cena vypísaná projektom Vesuvius Challenge ale na svojho víťaza ešte len čaká. Suma 700 000 dolárov pripadne tímu, ktorému sa podarí prečítať štyri súvislé pasáže s dĺžkou najmenej 140 znakov.
Seales dúfa, že čiastočné rozlúštenie podľa podmienok súťaže sa podarí do konca tohto roka a že prečítať celý pergamen bude možné do konca roka 2024. „Tento materiál vznikol pred 2 000 rokmi - vtedy žili ľudia, ktorí ho písali. Písali o láske, písali o vojne, písali o mieri, viedli spolu spory. V týchto rukopisoch sú aj dialógy, ktoré spolu viedli o filozofickom pohľade na svet. Aj keby sme si z toho vzali len poučenie o tom, aké silné ľudské puto nás spája s antikou, bude to podstatné,“ uzavrel Seales.
Ďalšie dôležité správy
