Popredná zdravotnícka organizácia varuje, že hrozí, že desaťročia vedeckých poznatkov a pokrokov v medicíne môžu stratiť význam. V každom kúte sveta sa totiž v poslednom čase objavili nebezpečné baktérie rezistentné na antibiotickú liečbu. Tá je pri niektorých ochoreniach považovaná za kľúčovú .

Antibiotiká, obzvlášť tie širokospektrálne, však ľudia užívajú aj pri menších problémoch. Baktérie sa tak postupne stali odolnými. Platí totiž, že čím častejšie sa liek používa, tým lepšie si naň baktéria zvyká. Schopnosť rezistencie získavajú baktérie viacerými spôsobmi - dedičnosťou, mutáciami a preberaním génov od ďalších baktérii.

Okrem nadmerného spoliehania sa na antibiotiká u ľudí považuje WHO za jednu zo základných príčin súčasného alarmujúceho stavu aj rutinné používanie antibiotík v chove hospodárskych zvierat. Ich pridávanie do krmiva zabezpečuje lepší rast. To všetko sa vedelo síce aj doteraz, no správa WHO odhalila, že sa celý proces deje oveľa rýchlejšie, než sa predpokladalo.

Správa WHO vychádza z poznatkov a pozorovaní v 114 krajinách sveta. Rezistenciu baktérii v nej označuje za akútny problém a veľkú hrozbu pre verejné zdravie. Organizácia pritom zdôrazňuje, že problém sa týka všetkých krajín a všetkých vekových skupín obyvateľstva.

"Bez okamžitej a koordinovanej akcie viacerých zúčastnených strán sa svet rúti do post-antibiotickej éry, v ktorej infekcie a menšie poranenia, ktoré boli po desaťročia liečiteľné, môžu opäť zabíjať," cituje správa Keidži Fukudu, asistenta riaditeľa WHO pre zdravotnú bezpečnosť. Dodáva, že efektívne antibiotiká boli jedným z pilierov, ktorý ľudstvu umožnil žiť dlhšie a zdravšie. V súčasnosti je podľa neho potrebné zvýšiť úsilie v boji s infekciami, no najmä zmenu spôsobu, akým sa vyrábajú, predpisujú a používajú antibiotiká. Ak sa tak nestane, "následky budú zničujúce".

Správa sa zamerala na sedem rôznych baktérií, ktoré spôsobujú bežne známe ochorenia ako zápal pľúc, krvné infekcie či hnačku. WHO upozorňuje, že dve kľúčové antibiotiká už v niektorých krajinách nezaberajú v približne polovici prípadov, keď boli použité. Je ním aj rozšírený karbapeném, liek používaný pri život ohrozujúcich chorobách ako zápaloch pľúc, infekciách krvného obehu či infekciách u novorodencov spôsobených baktériou Klebsiella pneumoniae.

Jedným z ochorení, ktoré sa opäť stáva hrozbou verejného zdravia, je kvapavka. Denne sa ňou po celom svete nakazí milión ľudí a je už natoľko odolná, že zatiaľ čo kedysi podávané lieky v pokročilom štádiu sa teraz nasadzujú hneď pri zistení ochorenia. A vo Veľkej Británii, Kanade, Austrálii, Francúzsku, Slovinsku, Švédsku, Japonsku, Nórsku a Južnej Afrike už zaznamenali prípady, keď nezabrali ani tieto najsilnejšie lieky. Choroba pritom môže viesť k neplodnosti nakazeného, spôsobiť slepotu či uľahčiť nakazenie sa vírusom HIV.

WHO v správe apeluje na vlády a jednotlivcov, aby spomalili schopnosť baktérií odolávať antibiotikám osvetou a rozumnejším užívaním a predpisovaním liekov. Zároveň za kľúčovú považuje lepšiu hygienu a prístup k čistej vode v rozvojových krajinách a zaručenie dostatočného očkovania ako prevencie pred chorobami. Zároveň tvrdí, že už teraz je jasné, že sa budú musieť vo veľkom vyvíjať nové typy antibiotík, ktoré nahradia tie menej účinné.