Nový návrh na reguláciu potravín predstavili svetové organizácie Consumers International (CI) a World Obesity Federation (WOF), ktoré k tomuto kroku vyzývajú viaceré vlády, uvádza portál Daily Mail. Odvolávajú sa pritom na oficiálne informácie Svetovej zdravotnej organizácie (WHO), podľa ktorej na obezitu či nadváhu zomrie každý rok približne 3,4 milióna ľudí.

Vlády by podľa organizácií mali ustanoviť nové zákonné nariadenia pre potravinársky a nápojový priemysel, ktoré by upravovali hladinu soli, nasýtených tukov a cukru, vzdelávanie širšej verejnosti o zdravom stravovaní, prísnejšiu kontrolu reklám či zlepšenie jedál podávaných v nemocniciach a školách.

„Chceme zabrániť situácii z roku 1960, keď tabakový priemysel tvrdil, že s cigaretami nie je nič zlé a že sú pre naše zdravie dobré, a o 30 až 40 rokov neskôr umreli milióny ľudí,“ poznamenal Luke Upchurch z organizácie CI pre spravodajský web BBC. Zároveň presadzuje, aby boli nové regulačné pravidlá prijaté v rámci globálne záväznej zmluvy, ktorá by vládam ukladala povinnosť nové regulačné pravidlá aj reálne vykonávať.

Ako pre TREND.sk uviedla Lenka Skalická, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR, varovné upozornenia vo forme „odstrašujúcich obrázkov“ sú zaujímavý návrh pre riešenie problematiky, no v praktickej rovine realizácie vidí úskalia. „Podobne na tom bol nedávno diskutovaný 'semaforový systém' označovania potravín, na základe ktorého by bolo možné označiť ako 'zdravú potravinu' aj potravinu s pomerne vysokým obsahom cukru.“

Ján Štulc zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR potvrdil, že o možnosti dávať varovania na jedlá či tovary sa na Slovensku ani v minulosti neuvažovalo. Podotýka, že v USA sú povinné výživové údaje na potravinách už asi jedenásť rokov a počet obéznych spotrebiteľov neklesá. Problém s obezitou súvisí podľa jeho slov predovšetkým so súčasným životným štýlom.

„Málo pohybu, všade cestovanie autom, veľa toho, čo predtým fyzicky vykonávali ľudia, robia stroje, menej hodín telesnej výchovy na školách, deti po vyučovaní sedia doma pri počítači. To pred pätnástimi rokmi nebolo,“ myslí si J. Štulc. Zároveň upozorňuje na nahradzovanie nutrične bohatých zložiek lacnými, ale nutrične chudobnými látkami a na množstvo prídavných látok a zvýrazňovačov chuti a vône v potravinách.

„Kto je kompetentný rozhodnúť, ktorá potravina je zdravá a ktorá nezdravá, alebo lepšie - spôsobujúca obezitu? Prevádzkovatelia predsa nemôžu vyrábať a uvádzať na trh nezdravé potraviny,“ dodáva.

Navrhovaná regulácia potravín by mohla sťažiť biznis najmä potravinovým výrobcom. „Je pravdepodobné, že všetky ďalšie povinnosti spojené s výrobou potraviny sa určitým spôsobom premietnu do ceny,“ myslí si L. Skalická.

Výrobcovia potravín budú podľa J. Štulca určite bojovať proti kategorizovaniu potravín na „dobré“ a „zlé“, lebo nebudú vyrábať to, čo spotrebitelia nebudú kupovať. „Správne je uviesť na obale výživové údaje a spotrebiteľ si môže porovnať jednotlivé potraviny na základe uvedených hodnôt a rozhodnúť sa o kúpe.“

Ako ďalej dodáva, aj tak sa väčšina spotrebiteľov stravuje v reštauráciách, kantínach či školských jedálňach, kde je veľmi ťažko informovať stravníkov o výživových hodnotách. „Kde by v tomto prípade nalepili varovný štítok?“ zdôrazňuje J. Štulc.