Ani vakcína proti koronavírusu nemusí pomôcť. Tretina ľudí očkovanie odmieta

Obavy o druhú vlnu epidémie nového koronavírusu v utorok ožili vo Francúzsku a Nemecku. Tieto dve krajiny sa pridali k ďalším desiatkam, kde počet infikovaných ľudí pokračuje v raste.

Epidemiológovia, politici, ale aj ekonómovia upierajú svoj zrak na rýchle vytvorenie účinnej vakcíny, ktorá by si s vírusom dokázala poradiť. Vlády, vedecké tímy a najväčšie farmakologické spoločnosti sveta investovali miliardy dolárov a hodín času do vytvorenia látky, ktorá by dostatočne stimulovala imunitný systém voči novému koronavírusu.

Proces, ktorý bežne trvá roky, sa snažia vedci vtesnať do mesiacov. Napriek tomu, že účinná látka ešte nie je dostatočne otestovaná, už teraz sa budujú nové kapacity na jej produkciu. Tento proces podobný vojnovej ekonomike, má však svoje riziká.

Opice dávajú nádej

Každým týždňom sa oznamujú dobré výsledky nových vakcín na koronavírus. Naposledy to bola americká firma Moderna, ktorá zaočkovala 16 opíc. Tie následne vystavila silne vírusovému prostrediu. Ani u jednej z nich sa neprejavila infekcia.

Podobné úspechy „robustnej“ ochrany proti Covid-19 pri očkovaní opíc oznámila ďalšia americká spoločnosť Johnson & Johnson. Na rozdiel od vakcíny od Moderny, v jej prípade stačila na úspech jedna dávka vakcíny.

No tým skutočným testom pre farmakologické spoločnosti bude až tretia, záverečná fáza klinického skúšania na desiatkach tisícov dobrovoľníkov. Kým výsledky tretej fázy klinického skúšania Moderny či Johnson & Johnson budú známe až na jeseň, z veľkých západných farmaceutických spoločností je najďalej britsko-švédska AstraZeneca.

Už koncom augusta by mali byť k dispozícií výsledky jej finálnych testov. No prekvapenie môžu priniesť aj vakcíny z východu. Rusko ohlásilo masovú vakcináciu už na október, keď chce ako prvý zaočkovať zdravotnícky personál a učiteľov. Blízko konca klinického skúšania môžu byť aj čínske giganty Sinovac Biotech a CanSino Biologics.

Prílišné očakávania

Vedúca pracovnej skupiny pre vakcináciu britskej vlády Kate Binghamová tvrdí, že nádeje na doživotnú vakcináciu nie sú momentálne veľké. Podľa nej sa dokáže vyprodukovať iba vakcína, ktorá zabezpečí zhruba ročnú imunitu alebo dokonca len zľahčí priebeh ochorenia.

Prichádzajúce vakcíny tak podľa nej môžu iba znížiť počet hospitalizácií, nie infekcií. Vedci budú prvé mesiace od očkovania iba zisťovať, či zaznamenávaný rýchly pokles počtu protilátok po prekonaní ochorenia súvisí aj so stratou imunity.

Takmer všetky súčasné vakcíny sú založené na dvoch kolách očkovania – jedna úvodná vakcína a druhá na podporu imunitnej reakcie. To naznačuje, že očkovaní bude treba viacero. Možno, ako v prípade chrípky, každý rok.

Mnoho rôznych typov vakcín dáva priestor na špekulácie, že imunitné reakcie budú taktiež rôzne. A tak je dosť možné, že najefektívnejším riešením bude kombinácia rôznych vakcín. Môže tak trvať roky, kým sa vytvorí skutočne účinná vakcína. A to zďaleka nie je jediný problém spojený s vakcináciou.

Logistická výzva

Druhým problémom je masová ich výroba. Napriek tomu, že vlády si už teraz zabezpečujú stovky miliónov vakcín, tie im budú dodávané iba postupne.

Vlády Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Európskej únie a Japonska si dohodami s farmakologickými firmami zabezpečili 1,3 miliardy vakcín, tvrdí analytická spoločnosť Airfinity. Podľa nich však prvá miliarda vakcín nebude vyrobená skôr než začiatkom roka 2022.

Vakcíny pre zvyšných šesť miliárd ľudí sú v nedohľadne. Môže sa tak veľmi dobre zopakovať situácia ako pri prasacej chrípke z roku 2009, keď si západné štáty pre svojich obyvateľov výrobu očkovacích látok monopolizovali.

Antivakceri sú proti

Tým najväčším problém súvisiacim s vakcináciou nemusí byť nakoniec jej účinnosť ani produkcia, ale nedôvera ľudí v jej použitie. Antivakcerské hnutia sú také staré ako samotná vakcinácia.

Nové storočie získali na sile so zverejním štúdie z roku 1998, podľa ktorej očkovanie proti osýpkam spôsobuje autizmus. Trvalo viac ako desať rokov, kým sa zistilo, že štúdia bola podvodom, no škoda sa už spáchala. Novšie štúdie nepreukázali žiadnu súvislosť medzi vakcináciou a pridruženými chorobami.

Avšak to neznamená, že všetky dostupné vakcíny sú plne bezpečné. Nájdu sa aj licencované očkovacie látky, u ktorých sa problémy prejavia až po rokoch. Naposledy sa tak stalo u vakcíny proti prasacej chrípke od spoločnosti GlaxoSmithKline, ktorá vo vzácnych prípadoch spôsobovala narkolepsiu. Práve možný výskyt zriedkavých chorôb je dôvod, prečo sa vakcíny testujú dlhé roky.

Tretina ľudí vakcínam nedôveruje

Súčasné len niekoľkomesačné testovanie a následné skoré nasadenie vakcín vyvoláva obavy o potenciálne zdravotné riziká. Nie všetci sú ochotní ich riskovať.

V prieskume pre CNN očkovanie proti Covid-19 odmietla tretina Američanov. V podobnom prieskume spoločnosti Mnforce a Seesame tak spravila aj tretina Slovákov. Hlavný infektológ americkej vlády pritom varoval, že ani vakcinácia dvoch tretín populácie nemusí zabezpečiť kolektívnu imunitu.

Aj preto sa niektoré vlády rozhodujú, či očkovanie proti Covid-19 nespravia povinným podobne ako očkovanie proti tetanu. Na Slovensku sa niekoľko zdravotných expertov vyjadrilo za povinnú vakcináciu. No väčšina opýtaných bola proti.

Politici, ktorí budú o probléme rozhodovať, dajú na jednu misku váh ekonomické a sociálne náklady spojené s epidémiou a na stranu druhú nevôľu tretiny populácie zaočkovať sa. Povinné očkovanie by v súčasnosti bolo však rizikom, keďže nikto si nemôže byť plne istý potenciálnych rizík spojených s novými očkovacími látkami.

Najlepšie to dokumentujú samotné farmakologické spoločnosti, ktoré do zmlúv o predaji očkovacích látok vládam pridávajú ochranu proti prípadnému odškodneniu, ak by vakcíny spôsobili neočakávané negatívne následky. Pokiaľ nie sú ani globálne farmaceutické firmy plne presvedčené o bezpečnosti svojich vakcín, nemala by byť o nich presvedčená žiadna vláda.