Súdiac podľa počtu lídrov EÚ, ktorí v uplynulých týždňoch navštívili Ukrajinu, je ľahké usudzovať, že je to Brusel, kto je výlučne zodpovedný za vyzbrojovanie statočného odporu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho ľudu.
No zatiaľ čo predseda Európskej rady Charles Michel hovorí o „bezprecedentnej“ reakcii EÚ na ruskú agresiu, pričom tvrdí, že EÚ je odhodlaná urobiť všetko pre to, aby podporila Ukrajinu, je smutnou realitou, že pod všetkou rétorikou, všetkými fotkami a recyklovanými prísľubmi sa EÚ naďalej vykrúca. Je to práve anglosféra, kto má plné ruky práce, pokiaľ ide o pomoc Ukrajine zachrániť sa.
Keby sa Ukrajinci spoliehali iba na pomoc EÚ, vojna by sa už možno bola skončila. Pozerali by sme sa však na slabú, rozdelenú a Ruskom kontrolovanú Ukrajinu, píše Politico.
Na čele pomoci je Amerika
Monológy lídrov EÚ o „európskej budúcnosti“ Ukrajiny nie sú tým, čo zastavuje ruské tanky či ochromuje ruské delostrelectvo. Nie je to EÚ, kto bráni podmaneniu Ukrajiny. Sú to zbrane, vybavenie či zdieľanie spravodajských informácií, ktoré rýchlo a bezpodmienečne poskytuje anglosféra – najmä Spojené štáty a Británia –, čo poskytuje kyjevským vojakom šancu vybojovať si slobodu.
V prvý mesiac konfliktu predstavovala americká pomoc takmer 4,4 miliardy dolárov, čo je viac než dvojnásobok toho, čo poskytli členské štáty EÚ a európske inštitúcie dokopy. A to bolo predtým, než americký prezident Joe Biden požiadal Kongres o ďalších 20 miliárd dolárov vo forme priamej vojenskej podpory a dodatočných 12 miliárd určených na hospodársku a humanitárnu pomoc.
Dokonca aj Británia poskytla Ukrajine viac vojenskej pomoci v začiatkoch vojny než akýkoľvek členský štát EÚ. Táto podpora sa nedávno rozšírila, keď premiér Boris Johnson vystúpil pred ukrajinským parlamentom.
Dokonca aj prezident Zelenskyj uznal, že ostatné západné krajiny by mali nasledovať príklad Spojeného kráľovstva.
Amerika dopĺňa európsky arzenál „zo svojho“
Zatiaľ čo USA a Spojené kráľovstvo sú zaneprázdnené pomáhaním Ukrajine vyzbrojiť sa a ochraňovaním európskej demokracie, jediná jadrová veľmoc EÚ, Francúzsko, je v otázke vojenskej pomoci zväčša zdržanlivá. Podporu od najväčšej európskej ekonomiky aj naďalej treba z Berlína ťahať a Taliansko o sebe, ako vždy, dáva vedieť, no ostáva beznádejne irelevantné.
Dokonca aj krajinám EÚ poskytujúcim Ukrajine dôležité vybavenie – Estónsko, Poľsko, Litva, Slovensko a Česko – pomáhajú Spojené štáty tým, že dopĺňajú (a modernizujú) ich vojenský arzenál. Tento prístup umožnil, aby české tanky či slovenské systémy protivzdušnej obrany mohli na Ukrajine niečo zmeniť. Prístup napokon prijalo aj Nemecko ako súčasť širšej medzinárodnej koalície pod vedením USA.
No skutočnou lekciou, ktorá z tohto všetkého vyplýva, je, že rétorika o európskej „strategickej autonómii“ je parížskou fantáziou živenou Bruselom.
Británia ako súčasť bezpečnosti EÚ
Brexit olúpil EÚ o člena so svetovými vojenskými schopnosťami a schopnosťami v oblasti zhromažďovania spravodajských informácií. Súčasný konflikt však zaisťuje, že britské ozbrojené sily – a vybavenie – budú musieť ostať dôležitým prvkom kolektívnej bezpečnostnej stratégie EÚ nehľadiac na prevládajúcu politickú klímu.
Čo je najdôležitejšie, táto vojna poukázala na to, že NATO podporené USA a Britániou je budúcnosťou európskej bezpečnosti. Kombinovaným silám oblúka Škandinávia – Pobaltie, možno vrátane Fínska a Švédska, ktorý sa tiahne od Baltského po Jadranské more, Amerika poskytne vybavenie, Británia spravodajské informácie a NATO zas podporu v oblasti logistiky.
Významný partner
Budúce vedenie európskej obrany musí spočívať na jej Východe, no pre Brusel je teraz výzvou, aby sa postaral o to, že jeho imidž bude zodpovedať realite obrany ukrajinskej slobody a európskych hodnôt, v ktorých dominuje anglosféra.
Aby k tomu došlo, bude potrebná trocha skromnosti. EÚ nebude schopná sa tak skoro obrániť. Nevie ukázať svoju silu vo svojom bezprostrednom susedstve ani vystupovať ako významný vojenský partner USA a Británie.
Brusel by sa mal na Washington, Londýn, Canberru a Ottawu snažiť spraviť dojem, a nie nimi pohŕdať.
Austrálsky premiér Scott Morrison sa počas toho, ako ohlásil dodanie obrnených vozidiel na Ukrajinu, vyjadril, že verí v to, že tento boj je dôležitý, pretože v stávke nie sú len ukrajinské životy, ale aj zásady slobody a právneho štátu.
EÚ prežije jedine vtedy, ak bude anglosféra aj naďalej podporovať tieto zásady, ktoré inšpirovali jej založenie.
Ďalšie dôležité správy
