Plošné dovozné clá vo výške desiatich percent, ktoré plánuje zaviesť kandidát Republikánskej strany Donald Trump v prípade víťazstva v prezidentských voľbách, by znamenali zvýšenie cien, ktoré by americké domácnosti stálo až 1 700 dolárov ročne. Podľa analýzy washingtonského Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku (PIIE) by záťaž pre domácnosti predstavovala 1,8 percenta hrubého domáceho produktu.
Na otázku ČTK spoluautorka štúdie Kimberly Clausingová dodala, že súčasné Trumpove návrhy sú podstatne škodlivejšie ako opatrenia, ktoré zaviedol počas svojho prvého funkčného obdobia, ako aj clá zavedené prezidentom Joeom Bidenom. Trumpova súperka z Demokratickej strany Kamala Harrisová by k protekcionistickým opatreniam pristupovala podstatne opatrnejšie, domnieva sa Clausingová.
Trump je pripravený zaviesť plošné 10-percentné clo na všetky dovozy a 60-percentné clo na dovoz z Číny. Podľa analýzy Clausingovej a jej kolegyne Mary Lovelyovej by tieto opatrenia zasiahli domácich spotrebiteľov, zdražili by tovar a poškodili by nižšie a stredné príjmové vrstvy.
Clá podľa autoriek predstavujú regresívne zdanenie – presúvajú väčšiu časť finančnej záťaže na ľudí s nízkymi príjmami, ktorí míňajú väčšiu časť svojich príjmov.
Trump neskôr spomenul, že plošná dovozná daň by mohla dosiahnuť až 20 percent. Podľa dodatočného výpočtu autorov štúdie by to priemernú americkú domácnosť stálo 2 600 dolárov ročne, čo je o 900 dolárov viac ako pôvodná myšlienka cla v polovičnej výške.
„Tieto politické opatrenia by tiež vyvolali rozsiahle odvetné opatrenia, ktoré by poškodili americký vývoz. Vzniklo by riziko stagflácie doma aj v zahraničí v dôsledku kombinácie tlakov na rast cien a negatívnych hospodárskych šokov,“ povedal Clausing pre ČTK.
Čína počas obchodnej vojny v rokoch 2018 až 2019 zaviedla clá na 58 percent amerického vývozu v priemernej výške 21 percent, ktoré zasiahli najmä americké poľnohospodárske výrobky a výrobcov strojov.
Štúdia tiež varuje pred možnými negatívnymi vplyvmi na zamestnanosť. Analýza napokon varuje, že navrhované colné opatrenia neprinesú Spojeným štátom potrebné finančné výhody.
Podľa Clausinga je nepravdepodobné, že by sa aj Harrisová úplne vzdala protekcionistických opatrení, ale nič nenasvedčuje tomu, že by bola taká radikálna ako Trump.
„Očakávam, že Harrisová bude presadzovať cielenejší a diferencovanejší prístup k obchodnej politike, ktorý kladie dôraz na spoluprácu s partnermi a spojencami,“ spresnil Clausing. Pripomenula tiež, že Harrisová označila Trumpovu myšlienku plošných ciel za „národnú daň z predaja“ a opakovane ho za tento návrh kritizovala.
Pritom protekcionistický prístup k medzinárodnému obchodu dominuje v politike USA už osem rokov, od Trumpovho prvého prezidentovania. Ním zavedené clá, ktoré platia od roku 2018 a 2019, sa vzťahujú na čínske výrobky v hodnote približne 300 miliárd dolárov a niektoré hutnícke produkty z iných krajín.
Clá na dovoz z Číny Biden nezrušil a dokonca navrhol zaviesť dodatočné clá na vybraný čínsky tovar v hodnote 18 miliárd dolárov. „Vzhľadom na účinnosť, resp. neúčinnosť týchto ciel pri dosahovaní kľúčových politických cieľov existuje dobrý dôvod na prehodnotenie,“ domnieva sa Clausing.
Rozsah Trumpových ciel je však podľa nej bezprecedentný. „Pokiaľ ide o objem obchodu, sú viac ako 170-krát rozsiahlejšie ako dodatočné clá, ktoré zaviedol Biden, a viac ako 10-násobne prevyšujú objem obchodu, na ktorý boli zamerané jeho pôvodné clá.“
Ďalšie dôležité správy
