Čínsky prezident Si Ťin-pching sa v roku 2012 stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny. Jedným z jeho prvých krokov v tejto funkcii bolo opätovne zaviesť „zasadnutia demokratického života“, ktorých sa zúčastňuje 25 lídrov politbyra, píše Reuters.
Obnovenie tejto praktiky je len malým, no symbolickým príkladom toho, ako Si upustil od kolektívneho vodcovstva Číny a nazhromaždil moc, akú bolo naposledy možné vidieť za vlády Mao Ce-tunga.
Kongres Komunistickej strany
Očakáva sa, že na kongrese Komunistickej strany, ktorý sa bude konať 16. októbra, Si zbúra precedens a predĺži svoje desaťročné pôsobenie na čele krajiny o ďalších päť rokov. A možno aj o viac.
Týmto krokom by upevnil vzkriesenie strany naprieč všetkými aspektami Číny, pričom Si by bol v jej samom „jadre“.
Čínsky prezident si pravdepodobne udrží alebo posilní svoju kontrolu, myslia si analytici. Ide o koncentráciu moci, ktorá bola svedkom zavádzania čoraz dogmatickejšej politiky. Existuje tu riziko neželaných dôsledkov, keďže protichodné názory a spätná väzba nenájdu podporu alebo sú potláčané.
Neistý autokrat
Kritici poukazujú na vytrvalosť Číny v oblasti politík, a to aj napriek nezdarom s nimi súvisiacimi. Podľa nich ide o dôkaz rizík čoraz autoritárskejšej vlády.
Podľa bývalého člena komunistickej strany Wu Kuo-kuanga je irónia, že líder, ktorý moc získal potlačením opozície, sa cíti neisto a tým pádom je ochotný zdieľať svoju moc či zmeniť smerovanie.
„Si by sa bál, že potenciálni nepriatelia by mohli využiť akúkoľvek samokorekciu jeho chýb k tomu, aby ho zvrhli,“ myslí si Wu.
Podľa niektorých pozorovateľov strany by Čína mohla po skončení kongresu upraviť niektoré svoje politiky, aby ich, ako vraví strana, „prispôsobila časom“. Aj napriek tomu si však Peking podľa nich udrží svoje všeobecné smerovanie.
„Pre Siho je veľmi náročné meniť smer. Je to slabina,“ myslí si politologička Ashley Esareyová z Univerzity v Alberte.
Cesta na čelo strany
Keď si starší predstavitelia Komunistickej strany zvolili Siho za svojho lídra, považovali ho za istotu, pretože verili, že strana preňho bude na prvom mieste. Vkladali doňho nádej, že oživí túto sklerotickú inštitúciu pretkanú korupciou a pomôže jej nájsť miesto v čoraz liberálnejšej ekonomike.
Aj medzi liberálmi a západnými vládami panovala nádej, že zo Siho sa stane reformátor.
Si zobral svoju úlohu záchrancu strany vážne a podarilo sa mu ju dostať späť do centra života Činy. A seba do srdca strany.
Súčasný čínsky prezident sa vtedy postaral o to, aby bol akýkoľvek nesúhlas potlačený a medzi členmi zakázal „neúctivé“ diskusie. Všetky komentáre kritizujúce Siho zas boli vymazané z internetu.
V roku 2016 zo seba spravil „jadro“ Komunistickej strany a v roku 2018 sa zbavil pravidla týkajúceho sa dĺžky prezidentského mandátu, podľa ktorého mohol na čele krajiny stáť najviac dva po sebe idúce obdobia. Tým si otvoril cestu k doživotnému vládnutiu.
Budúce smerovanie
Vedecká obec argumentuje, že tak veľká a rozmanitá krajina, akou je Čína, si vyžaduje silnú centrálnu autoritu a silného lídra, ktorý veci vyrieši a predíde chaosu.
Poukazuje pritom na úspechy krajiny v oblasti boja proti chudobe, jej účinnosť v oblasti budovania infraštruktúry a organizovania udalostí, akou boli tohtoročné zimné olympijské hry v Pekingu, ako aj na jej účinnosť pri odstraňovaní ohnísk koronavírusu.
Americký politológ a sinológ z Univerzity v Chicagu Dali Yang si myslí, že Si inklinuje k autokratickej moci, no aj napriek tomu ho môže lákať vydať sa počas svojho tretieho prezidentského mandátu na cestu kompromisov. Najmä teraz, keď ho trápi silnejúci odpor k jeho politike nulového covidu, uzatvára Reuters.
Ďalšie dôležité správy
