Ropa bola v uplynulom obchodnom týždni väčšinu času pod predajným tlakom a miestami klesla k najnižším úrovniam od polovice decembra 2024. Severoamerický benchmark WTI končil tesne pod 70- dolárovou métou a európska zmes Brent zatvárala obchodovanie pod 73 dolármi. Ako uviedol analytik J&T Banky Stanislav Pánis, na ropnom trhu v ostatných dňoch prevládali skôr faktory v prospech poklesu komodity.

Hlavným bola podľa neho neistota okolo ďalších krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa predstavujúceho „čiernu skrinku“ , z ktorej je náročné odhadnúť, čo vypadne na poli jeho hospodárskej politiky, najmä (ale nielen) ohľadne ciel, či geopolitiky. „Otázniky okolo toho podkopávajú čoraz viac ekonomický sentiment medzi firmami a spotrebiteľmi, čo vedie k odkladu investícií či spotreby, kým sa situácia viac nevykryštalizuje. To sa môže pretaviť do spomalenia zatiaľ solídneho amerického ekonomického rastu ako aj rastu hlavných obchodných partnerov Spojených štátov, s negatívnym dopadom na rast dopytu po rope,“ podotkol Pánis.

Trh vníma ako riziko aj ostatné opatrenia americkej DOGE agentúry, ktorá sa snaží zoštíhľovať prebujnený americký vládny aparát. „Samo o sebe ide o dobré kroky, no z krátkodobého hľadiska môže nadmerná snaha o sekanie výdajov štátu spôsobiť bolesť v podobe pomalšieho ekonomického rastu,“ myslí si Pánis.

Obavy z obchodnej vojny, kde zatiaľ nie je jasné, ako budú presne vypadať americké clá voči mnohým obchodným partnerom a ani odvetné opatrenia zasiahnutých krajín, znamenajú ťažkú čitateľnosť najbližšieho dopytu po rope. „Aj preto prichádzajú z ropného trhu správy, že združenie OPEC+ by nemuselo od apríla zredukovať škrty v ťažbe, čo takisto prispieva k tlakom na pokles cien komodity,“ konštatoval Pánis.

Mínusom pre ropu boli aj správy, že Irak by mohol zo svojho poloautonómneho regiónu Kurdistan obnoviť exporty ropy cez turecké ropovody. Trh správa potešila, hoci sa objavovala zároveň skepsa, či medzinárodné ťažiarske firmy budú môcť okamžite zvýšiť exporty z tohto regiónu. Navyše Irak už teraz prekračuje ťažobné kvóty OPECu+.

Pokles cien ropy podľa Pánisa naopak brzdili správy, že Biely dom vytvára intenzívnejší tlak na Venezuelu a Irán, s cieľom znížiť ich príjmy z predaja suroviny. Okrem toho sa objavujú správy, že ropný trh by v tomto roku nemusel byť pre najrôznejšie riziká v tak výraznom prebytku ako sa očakávalo na sklonku predošlého.

Ako uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček, výhľad pre ceny ropy ostáva neutrálny s naďalej prevládajúcimi faktormi na strane poklesu jej cien. „Produkcia na trhu sa z dnešného pohľadu javí byť pripravená na ďalší rast, čo spolu s neistým ekonomickým výhľadom (reálne údaje z USA + globálne negatívne očakávania po implementovaní obchodných taríf USA), ktorý môže obmedziť dopyt, budú podľa nášho názoru stále pôsobiť viac na pokles cien ropy,“ uzavrel Boháček.

Ďalšie dôležité správy

KK35 Hamburg - Na archívnej snímke zo 7. júla 2017 ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a americký prezident Donald Trump počas stretnutia na summite G20 v Hamburgu. Ruský prezident Vladimir Putin v piatok 8. decembra 2023 oznámil, že v roku 2024 má v pláne opäť kandidovať v prezidentských voľbách. FOTO TASR/AP
FILE - U.S. President Donald Trump meets with Russian President Vladimir Putin at the G-20 Summit in Hamburg, Germany, on July 7, 2017. Putin and President Donald Trump meet for the fir
Neprehliadnite

Telefonát Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom sa odrazil aj na cenách ropy