Analytik Hansen: Je len otázka geopolitického rozhodnutia, odkiaľ kto bude ropu či plyn dovážať

Azda najsledovanejšou komoditou ostáva ropa, ktorej cena sa spamätáva. Dohodu Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) prijali obchodníci s nadšením, najmä však vítajú skutočnosť, že azda po prvý raz ju producenti aj (takmer) dodržiavajú.

Po období veľkého dopytu, za ktorým stáli najmä India a Čína, vstúpila na trh bridlicová ropa z USA a nasledoval prepad cien. Teraz sa trh trochu stabilizoval, uvidíme, čo nám prinesie tento rok.

Pre USA znamená cena vyššia ako 50 dolárov za barel impulz pre otváranie ďalších vrtov na ťažbu bridlicovej ropy. Navyše prezident Donald Trump zrušil zablokovanie stavby dvoch ropovodov – sporného Keystone XL, ktorý má spájať náleziská v Kanade s americkými rafinériami na brehu Mexického zálivu, a ropovodu Dakota Access, ktorým má byť surovina dopravovaná z Dakoty cez americký stredozápad k Mexickému zálivu. Nebude to ďalší impulz na pokles cien ropy?

Mohlo by to tak vyzerať. Musíme si však uvedomiť, že hoci je ropy na svetových trhoch stále prebytok, globálny dopyt po nej neustále rastie. V roku 2016 to bol medziročný nárast 1,5 milióna barelov, v tomto roku sa očakáva taký istý a to isté sa dá očakávať aj v roku 2018. Vidíme veľké investície do ťažby aj spracovania ropy. Ropy sa ťaží čoraz viac, ale uvedomme si, že rastie aj globálny dopyt. Veľmi veľa závisí od načasovania, pretože ak k zvýšeniu ponuky dôjde skôr než porastie aj dopyt, tak to môže byť problém. Správy o narastajúcej ťažbe bridlicovej ropy v USA sa objavili v čase, keď je ešte veľký prebytok ponuky, ale myslím si, že aj potenciál rastu má svoje hranice. Faktom ostáva, že ak sa cena ropy udrží v cenovom intervale od 50 až 60 dolárov za barel, bude to stačiť na oživenie ťažby. V súčasnosti producenti ropy po dlhom čase znovu zarábajú, sú spokojní s cenou a do hry sa vracajú aj investori.

Ole Hansen Zdroj: Mirka Spodniaková

Podľa obchodníkov ropa z bridlice zaplní miesto uvoľnené OPEC-om. Objem futures v držbe producentov a obchodníkov počítajúcich s poklesom ceny sa neustále zvyšuje a rovnako zvýšili svoje čisté dlhé pozície hedžové fondy. Čo radíte v týchto dňoch obchodníkom vy?

Musíme si uvedomiť, že celý bridlicový priemysel ropy a zemného plynu v USA je postavený na zadlžovaní. Producenti musia splácať svoje dlhy a navyše na to, aby získavali nové úvery, musia preukázať, že majú nejaké zisky. Pokiaľ sa budú ešte ďalej zvyšovať ceny ropy, tak oni budú zarábať ešte viac. Všetci majú veľké očakávania od OPEC-u, veria, že kartel naplní svoj prísľub a stabilizuje ceny. Z môjho pohľadu je tu však najväčšia obava. Keď sa pozriete na longovú pozíciu, čo sa týka ropy typu Brent, už sme na úrovni jednej miliardy barelov. Nikdy predtým sme na trhu nevideli takúto vysokú long pozíciu. Nikdy predtým takáto situácia nebola. Ak nastane situácia, že sa bude zvyšovať produkcia ropy v Líbyi, v USA, v Nigérii a OPEC by nedodržal svoj prísľub zníženia ťažby, tak sa ocitneme v rizikovej situácii. Pokiaľ ide o spomínanú miliardu barelov ropy v long pozícii, tak by som hovoril o cene okolo 45 dolárov za barel. Vidím riziko, že sa k tejto hranici môže ropa v budúcnosti dostať. Potenciálne sa však bude rok uzatvárať niekde pri cene 60 dolárov za barel. To obchodníkom neustále pripomínam.

USA avizujú, že chcú byť energeticky nezávislé. Nahradí svojimi kvalitatívnymi parametrami bridlicová ropa tú, ktorá sa doteraz dovážala zo zahraničia? Sú na bridlicovú rope americké rafinérie vôbec stavané?

Nie sú. Rafinérie, ktoré sú vybudované najmä v Mexickom zálive, sú stavané na ťažšiu ropu práve kvôli tomu, že boli v minulosti odkázané na ropu z dovozu. Preto budú stále odkázané na miešanie ťažkej ropy s tou ľahkou – americkou. Stále budú musieť ropu dovážať. Otázne je len to, odkiaľ ju chcú dovážať. Spomínaný Keystonský ropovod, ktorý má prepravovať ropu z Kanady, bude veľmi dôležitý, lebo ropa z kanadských ropných pieskov je ťažká, rovnako ako ropa z Venezuely. Takže je to otázka geopolitického rozhodnutia, odkiaľ USA budú ťažkú ropu dovážať, resp. od koho.

Ruka v ruke s ropou sa odvíja cena aj ponuka plynu. Dodávky skvapalneného zemného plynu sa rýchlo zvyšujú a čoskoro by mohli zaplavovať aj európske trhy. Veď len vlani stúpli celosvetovo o 5,5 percenta. Môže to spôsobiť menšie využívanie plynovodov prechádzajúcich cez Slovensko?

Pokiaľ viem, skvapalnený plyn LNG pochádza najmä zo Stredného východu a z Ameriky a jeho cena ešte stále nie je konkurencieschopná plynu, ktorý tečie cez plynovody. Myslím si, že rastúci dopyt po LNG v Európe bude vychádzať najmä z geopolitických rozhodnutí jednotlivých vlád. Vývoz LNG z USA do Ázie je určite profitabilnejší ako do Európy, lebo v Ázii sú za plyn vyššie ceny. Ako viete, ceny ruského zemného plynu sa snažia kopírovať vývoj cien ropy. Ale má to určité hranice, pretože keby to išlo príliš „ruka v ruke“, mohlo by sa stať LNG zaujímavé aj pre Európu.

Ole Hansen Zdroj: Mirka Spodniaková

Aký vplyv budú mať podľa vás výsledky volieb v Nemecku, Francúzsku a Holandsku na cenu drahých kovov?

V zásade takéto udalosti zvyšujú mieru neistoty na trhu a v neistých časoch sa zvykne dariť zlatu. Jeho cena rastie, pozornosť investorov sa vracia ku zlatu. Úlohu však zohrávajú najmä očakávania – či sa posilní mena danej krajiny, či porastie inflácia...

Čo ak sa naplnia pesimistické scenáre a v západnej Európe sa dostanú do vlád extrémistické politické strany? Kde vidíte cenu zlata?

Ak sa takýto scenár nenaplní, očakáva sa, že cena zlata bude na úrovni 1 325 dolárov za troyskú uncu. Ak však Angela Merkelová padne, čo spochybní celý europrojekt, tak miera neistoty bude narastať. To môže nahrávať rastu ceny zlata najmä zo strany európskych investorov, ktorí tú neistotu budú cítiť najviac. Ale keďže tieto voľby v Nemecku budú až v septembri, nie je vylúčené, že cena sa stabilizuje pri hranici 1 400 dolárov za uncu.

Ako vidíte dopyt po priemyselných kovoch v nasledujúcich mesiacoch?

Správy z Číny, ktorá v posledných rokoch významne ovplyvňuje cenu všetkých komodít, nie sú povzbudzujúce. Čína predstavuje polovicu dopytu po priemyselných kovoch. Krajina však chce rozvíjať svoju ekonomiku podľa požiadaviek spotrebiteľa, pričom ju brzdia problémy, ktoré sa nedajú prehliadať – najmä problémy so znečisťovaním životného prostredia. Čína je ochotná obetovať časť rastu v prospech riešenia týchto problémov. Významnú úlohu však zohrávajú aj USA, Donald Trump avizoval podporu rastu infraštruktúry a keď sa pozriete na údaje, či už z Číny, alebo z USA, tak v zásade nie sú dôvody, aby sa cena pohybovala inde, ako je v súčasnosti. Keby som sa na to pozrel z pohľadu investora, tak predtým, než by som sa do čohokoľvek pustil a začal s akýmikoľvek aktivitami, by som chcel vidieť 10- až 15-percentnú korekciu ceny. Sú tu navyše dva dôležité faktory. Jedným z nich je výpadok produkcie v Čile spôsobený štrajkmi zamestnancov v ťažobnom sektore. Štrajky a nepokoje môžu viesť k zníženiu dodávok. Už pre začatím štrajku boli na trhu veľké špekulatívne nákupy. Je tu však aj pokračujúca hrozba nižších dodávok suroviny z Indonézie, ktorá už nechce vyvážať len surovú meď, ale ju chce finalizovať. Podobná situácia je aj pri ďalších kovoch, ale rast ceny nehrozí kvôli prudkému oživeniu priemyselnej výroby, ale skôr kvôli výpadkom v ťažbe, zatváraniu baní, spôsobeným nízkou cenou komodity a špekulatívnymi nákupmi.

Meď bola dlhoročne dobrým indikátorom napredovania alebo stagnácie svetovej ekonomiky. To však v posledných rokoch neplatí. Prečo?

Predtým to bol naozaj globálny indikátor, ale v súčasnosti je to primárne čínsky indikátor. Vidíme na trhoch rozmach špekulatívneho obchodovania s kovmi práve v Číne. Videli sme veľké pohyby v cenách, či už to bolo ocele alebo medi, alebo iných kovov, ale za väčšinou stáli práve špekulatívne čínske obchody, pričom zmeny v cenách nemajú nič spoločné so skutočným dopytom. Takže ani meď už nepredikuje globálny vývoj ekonomiky. Svoju úlohu zohráva totiž obrovský tlak na čínsku menu, pričom mnohí investori uprednostňujú vlastníctvo kovov pred vlastníctvom meny. Všetko je lepšie ako jüan... Preto vidíme, že ceny kovov rastú. A budú rásť.

Podľa WASDE reportov amerického ministerstva poľnohospodárstva by nasledujúca sezóna mala znamenať rekordné úrody pšenice, kukurice aj ďalších agrokomodít. Na druhej strane farmári avizujú nedostatok kávy kvôli klimatickým zmenám na planéte. Ktoré z agrokomodít prinesú investorom najväčší zisk?

Na trhoch je podporovaná najmä káva. Na konci vlaňajšieho roka sme videli veľké predaje, trh sa teraz stabilizuje, zviecha. Myslím si, že sa môže ešte viacej upokojiť. Pokiaľ ide o veľký trh s agrokomoditami, máme za sebou štyri dobré roky, rekordné úrody. V dôsledku toho farmári v USA osejú menšie plochy, lebo ceny agrokomodít sú pomerne nízke. Očakáva sa, že porastú ceny pšenice, kukurice aj sóje. Budúca úroda je však už teraz oceňovaná vyššie, ako sú súčasné ceny. Prebytky sú najmä v kŕmnej pšenici, potravinárskej je menej, jej ceny ešte vzrastú.

Obchodovanie s komoditami vníma verejnosť na Slovensku ako záležitosť veľkých investorov. Aké skúsenosti máte v krajine, kde žijete s „drobnými“ investormi?

Ja teraz žijem v Kodani, predtým som žil dvadsať rokov vo Veľkej Británii. Dopyt po komoditách sa pohybuje v cykloch. Mali sme 5-ročný pokles dopytu aj pokles cien, teraz je dopyt po komoditách najvyšší od roku 2014, a to najmä zo strany drobných investorov. Ich najobchodovanejšie komodity sú v súčasnosti ropa, zlato, striebro, platina a cukor. Poľnohospodári v západnej Európe chápu burzu ešte stále v jej pôvodnom poslaní. Je to prostriedok, ako si zabezpečiť odbyt pre budúcu úrodu. Začiatky obchodovania komodít na burzách sa začali práve kvôli agrokomoditám v roku 1870 v Chicagu. A to sa ani po 140-150 rokoch až tak nezmenilo. Keď si zoberieme parížsky kontrakt na pšenicu, farmári ho v súčasnosti často používajú ako hedžový nástroj. Ja sám pochádzam z farmárskej rodiny a u nás doma, tým že sme z maličkých fariem, sme pozorne sledovali ceny na burze. Dnes ide o obrovské farmy, pričom farmári stále používajú finančné nástroje a obchodovanie na burze. Je to veľmi rozšírené v Dánsku, Nemecku, Francúzsku, ale aj v Španielsku. Pevne verím, že tak bude aj v krajinách strednej Európy.

To, odkiaľ pochádzam, určuje aj spôsob, akým rozprávam so zákazníkmi. Obchodovanie na burze je komplikované, ja sa snažím hovoriť najmä z pozície obchodníka.