Tlak vytvorený krízou môže permanentne poškodiť NATO, argumentuje americký politológ a predseda think-tanku Geopolitical Futures George Friedman.
Bezpečnosť alebo hegemónia
Podľa G. Friedmana existujú dve vysvetlenia pre správanie Ruska: skutočné obavy o vlastnú bezpečnosť alebo skutočné odhodlanie Ukrajinu ovládnuť.
Prvým scenárom je naratív Kremľa, ktorý vykresľuje ako hlavný problém možnosť, že bude NATO v budúcnosti schopné rozmiestniť raketové systémy v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc. Tvrdenia sú podľa Friedmana minimálne zavádzajúce.
Moderné balistické systémy operujú na dlhšie vzdialenosti, a ich rozmiestnenie na Ukrajine by prípadnú bezpečnostnú hrozbu nezvýšilo. Skutočným cieľom Ruska je podľa G. Friedmana prehĺbenie západnej hranice, ktoré by zvýšilo obranyschopnosť federácie v prípade konvenčnej vojny.
Pri druhej možnosti, teda že je cieľom prevzatie kontroly nad Ukrajinou, predpokladá G. Friedman, že Rusko nikdy nečakalo, že Spojené štáty pristúpia na jeho podmienky. V takom prípade by zoznam požiadaviek ruskej diplomacie, začínajúc stopkou rozširovania NATO a končiac návratom do rozloženia síl z roku 1997, predstavoval pokus vykresliť opačnú stranu ako nerozumnú, najmä z pohľadu ruského pozorovateľa.
Pokus rozdeliť európsku verejnosť zlyhal
Friedman pokračuje identifikáciou zlyhania ruskej stratégie, ktorej sa zväčša nepodarilo polarizovať európsku verejnú mienku. Od hrozby vojny sa dalo očakávať rozdelenie verejnosti v USA a rast proti-amerického sentimentu v Európe.
To sa ale nestalo prakticky nikde, s výnimkou Slovenska, kde sa politický náboj ukrajinskej krízy spojil s konfliktmi o obrannej dohode s USA.
Nemecká voľba: NATO alebo plyn
Krízu možno chápať ako premyslenú snahu permanente rozdeliť členov NATO.
Kľúčom k jednote na kontinente je Nemecko, ktoré je momentálne zasiahnuté oslabenými exportnými trhmi a pandémiou. Spoľahlivosť ruského plynu sa v tomto kontexte stala stabilizujúcou silou. Konflikt s Ruskom by pre Nemcov nemohol prísť v horší čas. Výsledkom je hyperaktivita pokusov nemeckej vlády o upokojenie situácie. V prípade nútenej voľby medzi plynom a NATO si Nemecko nemôže alianciu dovoliť opustiť, voľbe sa preto musí za každú cenu vyhnúť.
Odklon Nemecka od ráznej politiky USA znamená oslabenie NATO a pokračovanie súčasných trajektórií krízy má potenciál alianciu zlomiť. Podľa G. Friedmana Rusko očakáva, že po kolapse aliancie spadne Ukrajina do jeho náručia s minimálnym úsilím.