Ďalšie znižovanie základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré sa očakáva v nasledujúcich mesiacoch, pocítia viac firmy s krátkymi sadzbami ako žiadatelia o hypotéku. Ich úročenie sa odvíja od dlhodobých trhových sadzieb, ktoré závisia aj od iných faktorov ako aktuálnych sadzieb ECB. Vo svojom aktuálnom komentári na to upozornili ekonomickí analytici Tatra banky Andrej Martiška a Boris Fojtík.
Je podľa nich pozitívne, že riziková prirážka slovenských štátnych dlhopisov sa stabilizovala. Pomohlo tomu aj ponechanie ratingového hodnotenia SR po prijatí konsolidačného balíčka. Zníženie ratingu by totiž znamenalo aj zvýšenie rizikovej prémie požadovanej investormi. „Naproti tomu stabilizácia rizikovej prirážky Slovenska, v ideálnom prípade dokonca pokles, prispejú k tomu, že sa znižovanie sadzieb zo strany ECB naplno prenesie aj do domácich úrokových sadzieb,“ zhodnotili analytici.
Zároveň však poukázali na to, že je potrebné rozlišovať medzi rôznymi typmi úrokov. Sadzby ECB sú totiž krátkodobé a ich pohyby v slovenských podmienkach tesne kopírujú firemné úvery úročené variabilnou sadzbou. „Dlhodobé trhové úrokové sadzby, od ktorých sa odvíjajú sadzby hypoték, reflektujú viac dlhodobé očakávania ohľadom ďalšieho vývoja sadzieb a ich vývoj presne nekopíruje úrokové sadzby ECB,“ upozornili ekonómovia. Aj preto podľa nich úročenie hypoték na Slovensku za uplynulé mesiace kleslo len veľmi mierne, hoci ECB znížila svoje sadzby už trikrát. Očakávajú, že aj ich ďalší pokles bude iba mierny.
Analytici pripomenuli, že ECB začala uvoľňovať svoju menovú politiku v júni tohto roka, a to po predchádzajúcom najprudšom cykle zvyšovania sadzieb vo svojej histórii a trištvrte roku držania rekordne vysokých úrokov. Po júnovom znížení sadzieb prišli ešte ďalšie dve, v septembri a októbri. „Na decembrovom zasadnutí očakávame ešte jedno zníženie sadzieb, po ktorom sa depozitná sadzba ECB dostane na úroveň troch percent,“ avizovali.
Zároveň predpokladajú, že znižovanie úrokových sadzieb centrálnej banky bude zrejme pokračovať aj v budúcom roku. „Depozitná sadzba ECB by sa tak koncom roka 2025 mohla dostať na úroveň dvoch percent, začiatkom roka 2026 dokonca pod túto hranicu,“ vyčíslili Martiška a Fojtík.
Pokles sadzieb k nule či do záporu, ako to bolo v minulosti, sa už podľa analytikov nedá očakávať. Spektrum možných scenárov ďalšieho vývoja je však aj v súvislosti s napätou situáciou vo svete a víťazstvom Donalda Trumpa v amerických voľbách široké. „Silným argumentom pre znižovanie sadzieb v eurozóne je v súčasnosti popri poklese inflácie aj slimačí rast európskej ekonomiky, ktorú ťahá nadol najmä pokračujúci útlm v priemysle a stavebníctve, teda odvetviach citlivých na úrokové sadzby,“ doplnili analytici.
Ďalšie dôležité správy
