Do júna budúceho roka by mohla Európska centrálna banka postupne znížiť svoju depozitnú sadzbu zo súčasných 3,75 percenta na úroveň 2,5 percenta. V tom čase by mohlo ísť o tzv. neutrálnu úrokovú sadzbu, ktorá ekonomiku nebrzdí ani umelo nepodporuje. V aktuálnej analýze to predpokladajú ekonómovia. Zároveň však upozornili, že tento odhad je v súčasnosti veľmi neistý.
Riziká pre infláciu stále existujú
ECB na nedávnom júnovom zasadnutí znížila svoje úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba, od ktorej sa odvíjajú úroky na medzibankovom trhu, klesla zo štyroch percent na 3,75 percenta. V tejto chvíli analytici očakávajú ešte dve zníženia v tomto roku a ďalšie tri do polovice budúceho roka. Pri ďalšom znižovaní úrokov však bude centrálna banka podľa ekonómov opatrná a na každom zasadnutí sa bude rozhodovať na základe aktuálnych dát.
„Inflačné tlaky totiž môžu stále prichádzať najmä z trhu práce, keďže ekonomický rast sa má postupne zrýchľovať a miera nezamestnanosti, ktorá je aktuálne rekordne nízka, nemusí v menovej únii ani vôbec narásť,“ priblížili. Riziká pre infláciu stále existujú aj v geopolitickej oblasti. Naopak, od budúceho roka by mohla znižovať inflačné tlaky reštriktívna rozpočtová politika podľa nových pravidiel EÚ.
Odhad neutrálnej úrokovej miery
Odhad neutrálnej úrokovej miery je veľmi zložitý a spojený s veľkou neistotou, upozornili analytici. Aj preto, že sa v čase mení. „Kým v období po finančnej kríze zrejme dosahovala úroveň okolo nuly, v reálnom vyjadrení mohla byť aj záporná, pred ňou bola zasa citeľne vyššie. V normálnych časoch je totiž prirodzené, že spolu s hospodárskym rastom a preferenciou prítomnosti pred budúcnosťou bežné úroky dosahujú kladné úrovne nad úrovňou inflácie,“ vysvetlili.
Práve k týmto „normálnym časom“ sa podľa nich po pandémii a následnom inflačnom šoku s najväčšou pravdepodobnosťou zase vraciame. V období pred finančnou krízou sa pritom depozitná sadzba ECB pohybovala od jedného percenta do 3,75 percenta.
„Aj preto neutrálnu úrokovú mieru odhadujeme niekde okolo spomínanej úrovne 2,5 percenta,“ doplnili ekonómovia. Zároveň však upozornili, že dovtedy sa v ekonomike môže veľa vecí zmeniť a ide tak len o „stredný“ scenár prognózy vývoja v budúcnosti.
Tento očakávaný vývoj by podľa analytikov znamenal ďalší pokles krátkodobých úrokov na finančnom trhu. Naopak, dlhodobé niekoľkoročné sadzby nemusia klesať tak výrazne, pretože tie už s budúcim znižovaním sadzieb ECB počítajú.
Ďalšie dôležité správy
