Vo štvrtok sa uskutoční zasadnutie rady guvernérov Európskej centrálnej banky.
„Široké trhové očakávania, vrátane tých našich, predpokladajú nárast sadzieb o ďalších 75 bodov, čím by sa kľúčové sadzby ECB vyšplhali na úroveň 2 percent,“ poznamenal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Na sprísňovanie menovej politiky tlačia podľa neho najmä rastúce ceny v eurozóne a široko rozložené inflačné tlaky.
Príležitosť bude len krátko
Zvýšenie sadzieb očakáva aj hlavný makroekonomický analytik Saxo Bank Christopher Dembik, a to o 50 bázických bodov. Dôvodom je podľa neho to, že inflácia v eurozóne naďalej rastie a stále má široký zásah od výrobného sektora až po sektor služieb.
„ECB by mohla v krátkodobom horizonte akceptovať vyššie riziko finančnej fragmentácie v eurozóne, aby mohla dlhodobo bojovať proti inflácii, prinajmenšom do príchodu oficiálnej recesie. Tá nastane pravdepodobne v prvom štvrťroku 2023,“ hovorí Dembik.
To by znamenalo, že ECB má do februára 2023 vrátiť reálne úrokové sadzby dostatočne vysoko na to, aby inflácia konečne ustúpila. Vo svete centrálnych bankárov je to šanca konať, pričom táto príležitosť tu bude podľa Dembika len krátko.
Najvypuklejším problémom sú ceny energií
Aj slovenský guvernér centrálnej banky Peter Kažimír sa nie raz vyjadril, že rozhodnutie zvýšiť sadzby považuje za nevyhnutné a správne. Sú totiž podľa neho problémy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú menovú politiku, no napriek tomu sú mimo dosahu. Najvypuklejším problémom sú aktuálne rastúce ceny energií.
Európska centrálna banka naposledy zvýšila základnú úrokovú sadzbu začiatkom septembra tohto roka, a to o 0,75 percentuálneho bodu na 1,25 percenta. Predtým v júli po jedenástich rokoch zvýšila základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu.
