Amsterdam v roku 1947 pokutoval stovky Židov, ktorí prežili holokaust. Potrestaní boli za to, že neplatili dane z nehnuteľností v čase, keď sa skrývali pred nacistami alebo boli v koncentračných táboroch. Domy a byty im vtedy zabavili nacisti, ktorí ich často aj obývali. O afére informovali najprv holandské a neskôr aj izraelské médiá.
Povojnovú prax odhalila v archívoch dvadsaťtriročná študentka Charlotte van den Bergová, zaujímajúca sa o osudy židovských vlastníkov nehnuteľností. Podľa študentky ostatné holandské mestá od vymáhania podobných daňových nedoplatkov upustili.
Asi aj v Amsterdame usúdili, že trochu prestrelili, a tak o rok neskôr mestskí úradníci umožnili požiadať o vrátenie polovice zaplatenej sumy, ak poplatníkom bola daň vyrubená v neprítomnosti. V mestskom archíve sa zachovalo 342 žiadostí o vrátenie dane.
Súčasní predstavitelia židovskej komunity považujú povojnové správanie sa amsterdamských úradov za šokujúce a škandalózne. Radnica vzápätí sľúbila vec preskúmať, aby sa tiež zistilo, koľko peňazí mesto vlastne vybralo.
Obeťou holokaustu sa stali zhruba tri štvrtiny z približne 140-tisíc členov predvojnovej židovskej komunity v Holandsku.
Dom v Amsterdame s portrétmi židovských obyvateľov, ktorí prišli o život počas holokaustu Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
