Po opakujúcich sa kybernetických útokoch zo strany čínskych hackerov na americké médiá či technologické firmy došla Spojeným štátom trpezlivosť. Podľa zdrojov denníka Wall Street Journal, ktorý sa taktiež v tomto roku stal obeťou útoku, plánuje vláda prezidenta Baracka Obamu aktívnejšie a agresívnejšie čeliť narušeniam a špionáži pochádzajúcej z územia druhej najsilnejšej ekonomiky sveta.
Spojené štáty doteraz reagovali na kybernetickú hrozbu miernejšími vyjadreniami v snahe nevyhrocovať vzťahy s dôležitým obchodným partnerom. Za ráznejšou reakciou treba údajne hľadať nedávne závery vyšetrovania, ktoré s 95-percnetnou určitosťou pripisuje pôvod viacerých útokov čínskym vojenským zariadeniam v Pekingu a v Šanghaji.
Zatiaľ čo útoky zamerané na popredné mediálne spoločnosti mali mať za cieľ zamedziť kritickému písaniu o čínskych vládnych predstaviteľoch a odhalenie informátorov, za "nabúraním" sa do systémov technologických firiem a vládnych agentúr má byť priemyselná špionáž.
"Po niekoľkých rokoch, v ktorých sa dosiahol len veľmi malý pokrok, je rozumné zbaviť sa minulých praktík a začať používať nové nástroje, ktoré ich prinútia správať sa zodpovedne," vyhlásil pre Wall Street Journal Alec Ross, ktorý do minulého mesiaca pracoval ako hlavný bezpečnostný IT poradca na ministerstve zahraničných vecí.
Reakcia USA na útoky môže okrem posilnenia obrany zahŕňať aj obchodné sankcie, diplomatický tlak či obžaloby čínskych štátnych príslušníkov pred americkými súdmi. Je však nepravdepodobné, že by Čína spolupracovala s ministerstvom spravodlivosti USA pri obvineniach svojich občanov, ktorí mohli byť zapojení do kybernetických zločinov a že by ich vydala na stíhanie. USA však údajne minimálne uvažujú o možnosti zavedenia vízových obmedzení pre Číňanov podozrivých z napojenia na hackerské skupiny či pre vedcov pracujúcich pre Ľudovú oslobodeneckú armádu.
Začína sa dokonca hovoriť o tom, že eskalácia napätia a čoraz častejšie varovania Číny môžu vyvrcholiť do kybernetických protiútokov zo strany USA. Tie ešte v januári údajne zaslali čínskej vláde tajný formálny diplomatický protest. "Rozhodnutie prejsť do útoku je ďalším dôkazom, že kybernetické vojny sa stali ústredným motívom diplomacie," píše Wall Street Journal.
Bývalý popredný analytik agentúry CIA pre Čínu Christopher Johnson zas tvrdí, že upriamenie pozornosti krajiny na americké podniky a hrozba reakcie USA predstavujú riziko pre zhoršenie vzťahov medzi oboma krajinami. "Môže sa to stať destabilizačným prvkom," uviedol s tým, že na základe svojej nedávnej cesty do Číny si nemyslí, že by tamojší predstavitelia pochopili, ako rýchlo sa zmenil postoj USA.
Americký Kongres schválil minulý mesiac návrh zákona zakazujúci viacerým vládnym inštitúciám nakupovať technologické vybavenie od čínskych firiem. Opatrenie nadväzuje na minuloročné obvinenia čínskych spoločností Huawei Technologies a ZTE, že predstavujú pre krajinu bezpečnostnú hrozbu a ich zariadenia by mohli byť použité na špionážne účely. Závery vychádzali z takmer ročného vyšetrovania telekomunikačných gigantov, úrady mali následne podrobne sledovať aktivity firiem na území USA, brániť im v expanzii a v predaji komponentov vládnym inštitúciám. Podobný postoj zaujala i Kanada a Austrália, ktorá Huawei vylúčila zo súťaže o vybudovanie širokopásmovej siete za desiatky miliárd dolárov.
Čína všetky obvinenia odmieta a jej predstavitelia, vrátane premiéra Li Kche-čchianga, opakovane prízvukujú, že aj ich krajina dlhodobo čelí kyberútokom a je tak obeťou a nie agresorom. Amerike údajne ponúka aj spoluprácu v boji proti hackerom.
Minister zahraničných vecí USA John Kerry začiatkom mesiaca informoval, že by krajiny mali vytvoriť spoločnú pracovnú skupinu na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti. Americkí bezpečnostní úradníci sú však v otázke ukončenia útokov z Číny skeptickí, krajina údajne neprestane kradnúť obchodné tajomstvá ako súčasť stratégie na posilnenie svojho priemyslu.
Čína nie je jediná, ktorá čelí obvineniam zo strany USA. Útok na servery amerických bánk mal byť sponzorovaný Iránom, Severná Kórea zas údajne stojí za atakmi na spoločnosti svojho južného suseda. Obe krajiny účasť na útokoch popreli.
Ilustračné foto - SITA / AP
