Druhá svetová vojna priniesla Spojeným štátom jedinečnú výhodu – mozgy unikajúce pred hrôzami nacizmu. Ich príchod zmenil charakter amerického výskumu, stáli pri zrode nových odborov, naštartovali vlnu inovácií a výrazne posilnili technologickú silu USA. Nárast patentov v oblasti chémie o 71 percent oproti rokom 1920 a 1970 ukazuje, aký zásadný bol ich prínos.
Európa vidí šancu zvrátiť tento trend, najmä v čase, keď administratíva Donalda Trumpa obmedzuje financovanie a odkláňa pozornosť od oblastí ako klimatológia. Európski ministri vedy medzitým v liste z 20. marca apelovali na Európsku komisiu, aby urýchlene konala a prilákala špičkové svetové talenty.
Európske inštitúcie už podnikajú konkrétne kroky. Európska rada pre výskum zvažuje navýšenie financií pre seniorných výskumníkov. Nemecká spoločnosť Maxa Plancka mezitým eviduje rastúci záujem vedcov z USA, rovnako ako aj Karolinska Institutet vo Švédsku a Univerzita v Aix-Marseille.
Preteky o prvenstvo
Úsilie Európy nie je len reaktívne – je strategické. V kontexte rastúceho vplyvu Číny v kvantovej informatike a hrozieb zo strany Ruska je obnovenie vedeckého prvenstva kľúčové. „Spoliehanie sa na digitálnu infraštruktúru zo Silicon Valley predstavuje riziko. S ohľadom na starnúcu populáciu Európy a tradičné priemysly sú inovácie nevyhnutné pre zabezpečenie rastu a technologickej suverenity,“ uvádza magazín The Economist.
Výzvy však pretrvávajú. Podľa Reinhilde Veugelersovej z KU Leuven sa podiel Európy na vedeckých prácach od roku 2019 síce zlepšil, no podľa globálnych rebríčkov, ako je Nature Index, ktorý sleduje citácie v 145 prírodovedných časopisoch, stále zaostáva za Čínou a Indiou.
Aby Európa mohla konkurovať, musí viac investovať do výskumu, prilákať a udržať si talenty a znížiť fragmentáciu trhu. V súčasnosti Európska únia vynakladá na výskum a vývoj približne dve percentá HDP, čo je výrazne menej ako amerických 3,6 percenta.
Problém rovnomernosti
V oblasti vysokoškolského vzdelávania sa európske výdavky celkovo držia na dobrej úrovni, no kontinent rozdeľuje viac financií univerzitám s nižším ratingom. Spojené štáty v dôsledku toho majú podstatne viac inštitúcií v najvyšších priečkach svetových rebríčkov.
„Inovácie založené na vede sú ekonomicky najhodnotnejšie a zvyčajne pochádzajú z najlepších laboratórií a univerzít,“ vysvetľuje Monika Schnitzerová z Univerzity Ludwiga Maximiliána v Mníchove. Poukazuje na to, že Európa musí prekonať uprednostňovanie regionálnej rovnosti a poskytnúť viac finančných prostriedkov elitným inštitúciám – a to ako trvalú investíciu, nie ako jednorazový program. Podľa odborníkov získať politickú väčšinu pre takúto zmenu nebude jednoduché.
„Európa má všetky predpoklady na to, aby prilákala vedecké talenty, no chýba jej kooperácia,“ konštatuje Matthias Knecht spoluzakladateľ Project Europe.
Ďalšie dôležité správy
