USA naliehajú na Európu, aby pokračovala v nákupe amerických zbraní, no Brusel chce obmedziť zahraničných dodávateľov a podporiť vlastný obranný priemysel.
Napätie medzi USA a Európskou úniou narastá. Spojené štáty vyzývajú svojich európskych spojencov, aby pokračovali v nákupe amerických zbraní, hoci Brusel sa snaží posilniť vlastný obranný priemysel a obmedziť účasť amerických výrobcov v tendroch na európskej pôde.
EÚ zintenzívni úsilie o posilnenie vlastnej obrany tým, že uprednostní európskych výrobcov. Táto stratégia zahŕňa iniciatívy ako Európsky obranný fond a Akt na podporu výroby munície, ktorých cieľom je zvýšiť výrobnú kapacitu vrátane dvoch miliónov nábojov ročne do roku 2025. Najviac z toho bude profitovať súkromný sektor na čele so spoločnosťami ako Rheinmetall, Thales, Saab a MBDA. Cieľom je zvýšiť podiel obranného obstarávania EÚ z 25 na 50 percent pri zachovaní záväzkov voči NATO. Tento plán je reakciou na Trumpove výroky o znížení angažovanosti USA v Európe. Podľa odborníkov by však nové opatrenia mohli znamenať menší priestor pre americké a britské firmy.
Podľa piatich zdrojov agentúry Reuters Washington v posledných týždňoch vyslal varovné signály, keďže EÚ plánuje podporiť domácu výrobu a znížiť závislosť na amerických dodávateľoch. K tejto zmene prispeli aj kroky administratívy Donalda Trumpa, ktorá dočasne pozastavila vojenskú pomoc Ukrajine a zmiernila tlak na Moskvu. Mnohé európske štáty začali pochybovať o spoľahlivosti USA ako partnera.
Rubio žiada otvorený trh
Minister zahraničných vecí Marco Rubio 25. marca na stretnutí s ministrami zahraničných vecí Litvy, Lotyšska a Estónska zdôraznil, že USA chcú naďalej súťažiť v európskych obranných zákazkách. Podľa dvoch zdrojov M. Rubio upozornil, že vylúčenie amerických firiem by v USA vyvolalo negatívne reakcie.
Jeden severoeurópsky diplomat, ktorý sa nezúčastnil na stretnutí, tiež potvrdil, že americkí predstavitelia považujú vylúčenie z tendrov za neprijateľné. M. Rubio má v pláne otázku predložiť aj na stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli tento týždeň.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte pred ministerským samitom apeloval na európske krajiny, aby posilnili svoje obranné kapacity, keďže Spojené štáty čoraz viac zameriavajú svoju pozornosť na hrozby prichádzajúce z Ázie. M. Rutte v Bruseli pred dvojdňovým stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO priznal, že americký strategický obrat smerom k Indo-Pacifiku je logický, no zároveň zdôraznil, že Washington nemá v úmysle opustiť Európu.
„Je pochopiteľné, že USA sa časom chcú viac zamerať aj na túto časť sveta,“ uviedol M. Rutte pred novinármi. „Preto je logické, aby Európa ešte viac zosilnila svoju obranu.“
Administratíva prezidenta Trumpa dlhodobo tlačí na európskych spojencov, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na päť percent HDP, hoci žiadna krajina, vrátane USA, tento cieľ v súčasnosti nespĺňa. Očakáva sa, že na nadchádzajúcom samite NATO spojenci prijmú nový cieľ vo výške aspoň troch percent HDP, pričom súčasný dvojpercentný cieľ má byť splnený už tento rok.
Podľa hovorcu ministerstva zahraničných vecí USA prezident D. Trump víta snahy európskych spojencov o posilnenie obrany a prevzatie väčšej zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť, no varuje pred bariérami, ktoré by vylúčili americké spoločnosti.
Európa medzi kladivom a nákovou
Spojené štáty čelia paradoxu. Na jednej strane tlačia na európskych spojencov, aby zvýšili výdavky na obranu. Na druhej strane im nevyhovuje, že Brusel chce obmedziť zahraničných dodávateľov. Podľa návrhu Európskej komisie s názvom ReArm Europe má únia požičať členským štátom 150 miliárd eur na obranné projekty.
Aj keď Komisia tvrdí, že zahraničné firmy budú môcť súťažiť o financovanie, prax môže byť iná. Mimoeurópski výrobcovia môžu čeliť prekážkam byrokratického a administratívneho charakteru. Trumpova administratíva už v minulosti tlačila na Európu, aby nakupovala americké zbrane. Avšak s postupujúcim odklonom EÚ od amerických výrobcov nervozita vo Washingtone rastie.
