Aktualizované 14.7.2011 o 14:39 o vývoj obchodovania s CDS

Hromadenie dlhov bez riešenia problému za Atlantikom pokračuje, čo nenecháva chladné ani americké ratingové agentúry. Moody's Investor Service ako prvá z veľkej ratingovej trojky zaradila známku najväčšej ekonomiky sveta do režimu pozorovania s možnosťou jej zníženia. Spojené štáty zatiaľ ešte stále patria medzi sedemnástku krajín, ktorým Moody's drží najvyššiu známku AAA. Okrem USA majú takúto výsadu napríklad Austrália, Kanada, Švajčiarsko či Nemecko.

„Trojáčkovú“ známku si Spojené štáty držia už od roku 1917. Teraz by mohli o AAA rating prísť už v priebehu niekoľkých týždňov. Dôvodom možného odobratia prestížnej známky sú najmä pokračujúce nezhody v Kongrese, ktorý sa nevie zhodnúť na navýšení dlhového limitu a súčasne na výške vládnych škrtov v nasledujúcej dekáde.

Americké verejné financie sú v červených číslach a deficitná sága sa zhoršuje každým mesiacom. V tomto roku americká administratíva už tretí rok vytvorí vládny dlh presahujúci jeden bilión dolárov. Za deväť mesiacov štátna kasa eviduje deficit 973 miliárd dolárov. Rokovania medzi republikánmi a Bielym domom o zvýšení dlhového stropu sa včera navyše opäť zasekli a prezident Barack Obama podľa médií vyjednávania rozladený opustil.

Šéf Bieleho domu vraj republikánom povedal, že ak nechcú zvyšovať dane, majú zabudnúť na to, že škrty budú rovnako hlboké ako navýšenie limitu. Šéf republikánskej väčšiny Eric Cantor kontroval, že obe strany sú v takom prípade od seba priveľmi vzdialené, než aby našli riešenie. Navrhol preto, aby sa strop pre dlh zvýšil len mierne a aby to sprevádzali menšie škrty. Biely dom požadoval navyýšenie o dva bilióny dolárov. Obama sa vraj nahneval, ale pred kongresmanmi povedal, že sa so šéfom republikánov znova stretne dnes.

Neschválenie dlhového limitu alebo aj prieťahy by mali následky. Americká vláda žijúca na dlh, ktorý financuje cez dlhopisové trhy, by si musela začať požičiavať za výrazne vyššie úroky, aké platí v súčasnosti. Pri dlhopisoch s ročnou splatnosťou platí na úrokových nákladoch doslova smiešnych 0,15 percenta, pri dvojročných 0,37 percenta a pri ostro sledovaných 10-ročných dlhopisoch 2,91 percenta, čo je pri posledne menovanej splatnosti o približne 15 percent pod dlhodobým priemerom.

Vládny dlh prepisuje pritom každý rok nové historické maximum a navyše neželane dynamicky rastie. V rokoch 2009 až 2010 kumulatívny deficit americkej vlády dosiahol 2,7 bilióna dolárov a len za za tento rok má atakovať 1,5 bilióna dolárov. Do roku 2005 pritom americké vlády nazhromaždili dlh celkovo osem biliónov dolárov. Na konci fiškálneho roka 2011 končiaceho v septembri to už bude dvojnásobne viac a dlh pravdepodobne presiahne hranicu 100 percent v pomere k HDP krajiny.  Verejným financiám pritom pomáha aj Fed, ktorý odkupoval vládne dlhopisy a ignorujúc rastúcu infláciu v krajine drží základné úrokové sadzby na prakticky nulovej úrovni, čo zlacňuje peniaze komerčným bankám, ktoré patria medzi významných kupcov vládnych dlhopisov.

V reakcii na rozhodnutie Moody's dnes stúpajú aj americké CDS- päťročné poistky proti nesplácaniu dlhu. Vyšplhali sa na 56,5 bodu, teda najvyššie od februára 2010.

USA varovala v júni aj ratingová agentúra Standard & Poor´s, ktorá zdôraznila, že v prípade, ak kongresmani nenájdu zhodu na zvýšení dlhového limitu krajiny, povedie to zo strany agentúry k zníženiu ratingu z prestížneho stupňa AAA až na najnižší stupeň D. Ten by de facto značil bankrot. Zároveň ale dodala, že tento scenár považuje za nepravdepodobný.

Ilustračné foto na titulke - TASR / AP