Nariadenie prichádza po niekoľkých týždňoch protestov proti policajnej brutalite, najmä voči občanom tmavej farby pleti, ktoré spustilo zabitie Afroameričana Georgea Floyda belošským policajtom.
Podľa nového nariadenia by sa policajné oddelenia mali zameriavať na dôkladnejšie preverovanie informácií o potenciálnych príslušníkoch zboru ešte pred ich prijatím do služobného pomeru, alebo na posilnenie spolupráce so sociálnymi pracovníkmi. Práve tí by mohli riešiť prípady súvisiace s mentálnymi poruchami alebo drogovou závislosťou, ku ktorým je častejšie privolávaná polícia, a konflikty neraz končia smrťou civilistov.
Podľa agentúry Reuters môže byť zámerom Trumpovej republikánskej administratívy použiť toto nariadenie ako protiváhu k návrhom aktivistov, ktorí volajú po reforme polície, napríklad prerozdelením financií na posilnenie sociálnych pracovníkov a zdravotníkov, či dokonca rozpustením policajného zboru.
Trump ani Biden zatiaľ nepodporujú návrhy aktivistov
„Som proti radikálnej a nebezpečnej iniciatíve rozpustiť naše policajné oddelenia, najmä teraz, keď sme dosiahli najnižšiu úroveň zločinnosti v nedávnej minulosti. Američania vedia, že bez polície je tu chaos, bez zákonov anarchia a bez bezpečnosti katastrofa,“ povedal Trump na tlačovej konferencii.
Kandidát demokratickej strany a bývalý viceprezident Joe Biden, ktorý sa proti Trumpovi postaví v novembrových prezidentských voľbách, síce odsúdil policajné násilie na černochoch a súhlasil s potrebou reformy, no verejne návrhy aktivistov zatiaľ nepodporil.
Masové protesty v celej krajine spustilo zabitie Afroameričana Georgea Floyda belošským policajtom 25. mája v meste Minneapolis v štáte Minnesota. Policajná hliadka bola privolaná, pretože Floyd údajne v obchode zaplatil falošnou dvadsaťdolárovou bankovkou. Jeho zatknutie a následnú smrť natočili okoloidúci na mobilné telefóny a videá sa rýchlo začali šíriť najmä po sociálnych sieťach.
