Dolár si udrží svoju pozíciu ako dominantná svetová rezervná mena aj v nasledujúcom desaťročí, vyplýva z prieskumu centrálnych bánk, ktoré spravujú aktíva za takmer päť biliónov dolárov. Financial Times informuje, že bankári síce očakávajú, že dolárový podiel globálnych rezerv bude postupne naďalej klesať. No o desať rokov bude stále tvoriť 54 percent porovnaní s 58 percentami v súčasnosti.
Rezervné meny sú zahraničné aktíva držané vo veľkých množstvách centrálnymi bankami ekonomicky menej vyspelých krajín a slúžia na medzinárodné platby, ako aj na podporu miestnych mien. Medzi tými, ktorí sa snažia spochybniť hegemóniu dolára, je brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý minulý týždeň na samite v Paríži vyzval rozvíjajúce sa trhy, aby prehodnotili svoju závislosť od americkej meny. Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa uviedol, že „otázka meny“ bude na programe nadchádzajúceho stretnutia krajín zoskupenia BRICS v auguste, ktorého členmi sú aj Rusko, India a Čína.
Dominancia dolára v posledných desaťročiach postupne klesala, keďže úloha USA v globálnom obchode upadala. Zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky v hodnote viac ako 300 miliárd dolárov v minulom roku vyvolalo nové výzvy pre niektoré z rozvíjajúcich sa ekonomík sveta. Podľa údajov MMF predstavoval dolár na prelome storočí viac ako 70 percent svetových rezerv. „Pocit dedolarizácie je v súlade s historickým trendom za posledných desať rokov,“ povedal výkonný riaditeľ Official Monetary and Financial Institutions Forum (OMFIF) Nikhil Sanghani, inštitúcie, ktorá výskum medzi centrálnymi bankármi realizovala. „Správcovia rezerv nám hovoria, že je nepravdepodobné, že by z tejto cesty zišlo,“ dodal.
Z prieskumu OMFIF takisto vyplýva, že 16 percent rezervných bánk plánuje v najbližších rokoch zvýšiť angažovanosť v amerických dolároch v porovnaní s desiatimi percentami, ktoré ju plánujú znížiť. Šesť percent rezervných bánk však uviedlo, že v priebehu nasledujúcich desiatich rokov očakáva zníženie držby dolárov.
Držba čínskej meny klesla
Čína, najväčší držiteľ rezervných aktív na svete, presadzuje väčšie prijatie svojej meny inými krajinami. N. Sanghani však povedal, že sankcie voči Rusku posunuli otázku geopolitiky do ostrejšej roviny a niektorí správcovia rezerv „budú sledovať napätie medzi Washingtonom a Pekingom a v tejto chvíli sa budú sa zdráhať investovať v Číne“. Len 13 percent respondentov očakáva zvýšenie držby čínskej meny, čo je pokles z viac ako 30 percent v minulom roku.
Štúdia OMFIF zároveň zistila, že z odklonu od dolára a chladnúceho sentimentu vo vzťahu k Číne bude pravdepodobne najviac profitovať euro. To v súčasnosti predstavuje približne 23 percent globálnych rezerv. Štrnásť percent centrálnych bánk však uviedlo, že svoje držby v eurách plánuje v priebehu nasledujúcich dvoch rokov zvýšiť. To predstavuje veľký nárast oproti minulému roku, keď o zvýšení rezerv v eurách ani jedna banka neuvažovala.
Prieskum takisto zistil, že ani jedna zo 75 centrálnych bánk neočakáva návrat inflácie na dve percentá v nasledujúcich 12 až 24 mesiacoch. „Správcovia rezerv si nemyslia, že ich kolegovia vo výboroch pre menovú politiku dostanú infláciu pod kontrolu,“ uvádza sa v správe. Viac ako polovica centrálnych bánk očakáva, že inflácia zostane medzi dvoma až štyrmi percentami, zatiaľ čo 48 percent si myslí, že bude medzi štyrmi a šiestimi percentami.