Rusko je zdrojom menej ako percenta priamych zahraničných investícií v Afrike. V podstate teda Rusko na kontinent prináša len málo. Ale skutočnosť, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov podniká významnú cestu po Afrike v zápale ruskej invázie na Ukrajinu, odhaľuje, ako veľmi Rusko potrebuje tento kontinent, domnieva sa Joseph Siegle, šéf výskumu Afrického centra strategických štúdií na Marylandskej univerzite v USA.
Vo svojom článku zverejnenom na portáli The Conversation Siegle konštatuje, že prioritou Lavrovovej cesty do Egypta, Konžskej republiky, Ugandy a Etiópie je ukázať, že Rusko nie je medzinárodne izolované napriek rozsiahlym západným sankciám. Cieľom je podľa neho vykresliť Rusko ako neobmedzenú veľmoc, ktorá si udržiava spojencov po celom svete, s ktorými môže obchodovať ako obvykle.
Analytik uviedol, že Moskva taktiež súperí o normalizáciu medzinárodného poriadku tam, kde to môže byť správne: a demokracia a dodržiavanie ľudských práv sú dobrovoľné.
Geostrategický postoj
„Lavrovova cesta do Afriky je preto významná pre geostrategický postoj Ruska. Rusko označuje svoje imperialistické dobýjanie zeme na Ukrajine ako širší ideologický boj medzi Východom a Západom. V rozsahu, v akom Moskva uspela v tomto rámcovaní, ho bude kritizovať len málo afrických krajín. To čiastočne vysvetľuje, prečo sa 25 z 54 afrických štátov zdržalo alebo nehlasovalo za odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu v marcovej rezolúcii Valného zhromaždenia OSN. Táto ambivalentná odpoveď bola v ostrom kontraste s drvivým odsúdením ruskej agresie zo všetkých ostatných oblastí sveta," napísal Siegle.
Posol humanity
Podľa jeho názoru možno očakávať, že Lavrov predstaví nedávnu ukrajinsko-ruskú dohodu o odblokovaní viac ako 20 miliónov ton ukrajinského obilia na export ako humanitárne gesto Moskvy. A to aj napriek tomu, že to bola ruská invázia a blokáda ukrajinských prístavov, ktorá zabránila vývozu obilia na medzinárodné trhy.
„Ruské bombardovanie ukrajinského prístavu Odesa deň po podpísaní dohody naznačuje, že Moskva sa bude aj naďalej snažiť urobiť z potravinovej krízy zbraň. To všetko pri obviňovaní Západu," poznamenal.
Egypt a Etiópiu, kľúčové krajiny na Lavrovovom itinerári, prerušenie dodávok potravín obzvlášť tvrdo zasiahli. Ruská blokáda spôsobila, že svetové ceny obilia sa tento rok zdvojnásobili, čo spôsobilo silné politické a sociálne napätie v celej Afrike.
Politická podpora
„Zameranie na ideologické témy pomáha zakryť, aké skromné sú oficiálne ekonomické a diplomatické investície Ruska v Afrike. To vyvoláva otázku, čo africkí lídri získajú z prijatia Lavrova v čase, keď je Rusko ostro kritizované za svoju nevyprovokovanú agresiu a destabilizáciu globálnych trhov s potravinami, palivami a hnojivami. Krátka odpoveď je - politická podpora," tvrdí Siegle.
Stúpajúpci vplyv Ruska v Afrike v posledných rokoch považuje prevažne za výsledok používania neoficiálnych prostriedkov zo strany Moskvy - nasadzovanie žoldnierov, dezinformačné kampane, obchodovanie so zbraňami a drahými kovmi.
Tieto lacné nástroje s vysokým dosahom, pokračuje analytik, sa zvyčajne používajú na podporu izolovaných afrických vodcov s pochybnou legitimitou. Ruskú podporu kontroverzných vodcov v Stredoafrickej republike, Mali a Sudáne považuje Siegle za životne dôležitú, aby sa udržali pri moci.
Asymetrický prístup Ruska k získavaniu vplyvu v Afrike je podľa neho pozoruhodný tým, že tieto „partnerstvá“ sú uzavreté s jednotlivými vodcami, ktoré Moskva podporuje, a nie so širšou verejnosťou. „Ide skôr o elitnú koopciu než o tradičnú bilaterálnu spoluprácu," doplnil.
Egypt
Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí je kľúčovým spojencom Ruska v jeho snahe dosadiť v Líbyi zástupnú vládu, konštatuje analytik.
„To by Rusku umožnilo vytvoriť trvalú námornú prítomnosť v južnom Stredomorí a využiť líbyjské zásoby ropy. Sísí bol tiež ruským partnerom pri pokuse o zmarenie demokratických zmien v Sudáne a Tunisku. Rusko je navyše hlavným dodávateľom zbraní pre Egypt. Pôžička zo strany Kremľa vo výške 25 miliárd dolárov pre ruskú štátnu energetickú spoločnosť Rosatom na výstavbu jadrovej elektrárne v Egypte nedáva z ekonomického hľadiska veľký zmysel. Poskytuje však potenciálny neočakávaný prínos pre kamarátstvo medzi Sísím a Putinom. A pre Rusko je to prostriedok na získanie ďalšej páky na Sísího," vysvetlil Siegle.
Uganda
Lavrovova cesta do Ugandy zas podľa neho poskytuje politické krytie pre čoraz represívnejší a nevyspytateľný režim prezidenta Yoweriho Museveniho, ktorý sa pokúša zorganizovať dedičné nástupníctvo pre svojho syna Muhooziho Kainerugabu.
„Hlavným záujmom Ruska o Ugandu je vtiahnuť na obežnú dráhu Moskvy ďalšiu historicky západne orientovanú africkú krajinu. Museveniho približovanie sa k Rusku vysiela nie príliš jemný odkaz, že sa posunie ďalej smerom k Moskve, ak bude Západ príliš kritický k jeho zhoršujúcim sa výsledkom v oblasti ľudských práv a demokratizácie," napísal analytik.
Etiópia
Siegle pokračoval etiópskym premiérom. Abiy Ahmed podľa neho takisto odráža tvrdú medzinárodnú kritiku za porušovanie ľudských práv v regióne Tigraj a prekážky, ktoré bránia humanitárnej reakcii v regióne. To, že Rusko zmarilo rezolúcie v Bezpečnostnej rade OSN upozorňujúce na konflikt v Tigraji a humanitárnu krízu, Etiópia ocenila.
„Etiópia si dlhodobo udržiava nezávislú zahraničnú politiku. Je však pripravená hostiť ďalší summit Rusko-Afrika koncom tohto roka. Podujatie by poskytlo platformu na vysokej úrovni, ktorá by posilnila posolstvo Moskvy, že na globálnej scéne zostáva vítaná. Dá sa očakávať, že Lavrov počas svojho pobytu v etiópskej metropole Addis Abeba zdôrazní úzke vzťahy Ruska s Africkou úniou. Strach z otravovania Ruska viedol k opakovanému odloženiu virtuálneho stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Keď sa schôdzka v júli konečne (a potichu) uskutočnila, zúčastnili sa na nej iba štyri lídri afrických štátov," pripomenul Siegle.
Konžská republika
Spomenul aj prezidenta Konžskej republiky. Denis Sassou-Nguesso stojí na čele krajiny - s výnimkou piatich rokov - od svojho prvého nástupu k moci v roku 1979. Jeho štát sa nachádza na 169. mieste zo 180 krajín v indexe vnímania korupcie, ktorý zhotovila organizácia Transparency International.
Siegle poznamenal, že získanie kontroly nad vývozom uhľovodíkov z Konžskej republiky, Konžskej demokratickej republiky a Stredoafrickej republiky cez prístavné mesto Pointe-Noire v Konžskej republike by ďalej posilnilo vplyv Moskvy na globálne energetické trhy.
Nebezpečná hra
„Lavrovova návšteva ukazuje, že existujú africkí lídri, ktorí nachádzajú politickú hodnotu v udržiavaní vzťahov s Ruskom bez ohľadu na pošramotenú medzinárodnú povesť Moskvy. Je pozoruhodné, že väčšina krajín, ktoré Lavrov navštevuje, udržiava významné vzťahy so Západom. Cieľom hostenia Lavrova nie je potopiť tieto väzby, ide skôr o snahu získať väčšiu páku priamo voči Západu. Pre týchto afrických vodcov je to však nebezpečná hra. Rusko má hospodárstvo o veľkosti Španielska, neposkytuje kontinentu významné investície ani obchod (okrem obilia a zbraní) a je čoraz viac odpojené od medzinárodného finančného systému. Priame zahraničné investície navyše úzko korelujú s dodržiavaním zásad právneho štátu. Tým, že títo africkí lídri signalizujú, že sú otvorení ruskému nezákonnému medzinárodnému poriadku, riskujú poškodenie svojich vyhliadok na väčšie západné investície," varoval Siegle.
Vysvetlil, že deväť z desiatich krajín s najväčším počtom investícií v Afrike, ktoré tvoria 90 percent priamych zahraničných investícií, sú súčasťou západného finančného systému. Africkým krajinám tak môže trvať roky, kým sa spamätajú z poškodenia dobrého mena v dôsledku prijatia ruského svetonázoru, že právny štát je svojvoľný.
Vplyv bez investícií
„Lavrovova cesta do Afriky nie je ojedinelou udalosťou. Je súčasťou prebiehajúceho tanca. Moskva sa snaží získať vplyv na kontinente bez toho, aby doň investovala. Táto stratégia môže získať na sile len vtedy, ak niektorí africkí lídri budú považovať Rusko za prostriedok na potvrdenie svojej moci, a to aj napriek problematickým ľudskoprávnym a demokratickým normám. Výhody pre Moskvu a týchto afrických lídrov sú jasné. Pre bežných afrických občanov až tak nie," dodal Siegle.
Ďalšie dôležité správy
