Novozvolený americký prezident Donald Trump môže novými clami oživiť obchodné napätie medzi Čínou a Spojenými štátmi. Budúci šéf Bieleho domu chce po nástupe do funkcie uvaliť 60-percentné clá na čínske tovary. Okrem toho plánuje penalizovať spoločnosti, ktoré čínskym firmám pomáhajú montovať tovary v tretích krajinách alebo cez ne umožňujú export. Niektoré solárne firmy si už napríklad zriadili továrne v Indonézii a Laose, aby obišli americké clá na vývozy prechádzajúce Mexikom a Vietnamom.
Čína naznačila, že z eskalácie ekonomického napätia nebude prosperovať ani jedna strana. „Obchodnú či colnú vojnu nevyhrá nikto,“ varoval hovorca čínskeho veľvyslanectva vo Washingtone Liou Pcheng-jü.
Hrozba globálnej obchodnej vojny sa ešte viac zvýšila, keď D. Trump informoval o plánoch zaviesť clá aj na tovary z Kanady a Mexika. Je teda nad slnko jasnejšie, že budúci prezident sa nebojí narušiť dodávateľské reťazce aj s najväčšími obchodnými partnermi Spojených štátov. V sobotu dokonca pohrozil zavedením stopercentných ciel na členské štáty zoskupenia BRICS, ak budú pokračovať v aktivitách ohrozujúcich pozíciu amerického dolára.
Trumpove vyhlásenia tak jasne signalizujú začiatok novej éry amerického obchodného protekcionizmu, ktorá zasiahne mnohých obchodných partnerov Spojených štátov. „Clá budú mať rušivý vplyv na obchod v USA a na medzinárodný obchod, keďže ostatné krajiny budú hľadať spôsoby, ako zmierniť dopad amerických ciel na svoje ekonomiky, a pokúsia sa im vyhnúť,“ vysvetlil pre Guardian bývalý šéf čínskej divízie Medzinárodného menového fondu Eswar Prasad.
Zmena stratégie
Podľa údajov Economistu sa obchodný prebytok Číny od začiatku obchodnej vojny v roku 2018 viac než zdvojnásobil na 820 miliárd dolárov, pričom 340 miliárd z toho tvorí prebytok so Spojenými štátmi. Obchádzanie ciel vrátane montáže výrobkov v iných krajinách pomohlo zmierniť dopad amerických opatrení, vďaka čomu zostávajú čínske exporty stabilné.
Analytici odhadujú, že obmedzené zvýšenie ciel by mohlo spomaliť rast čínskeho HDP o 0,4 percentuálneho bodu do roku 2029. Avizované 60-percentné clá ale môžu už v roku 2025 spôsobiť 6,5-percentný pokles čínskych exportov, čo by vážne oslabilo ekonomický rozvoj krajiny. Netreba zabúdať, že Washington a Peking sú ešte stále uprostred technologickej vojny.
Čínske firmy navyše čelia sankciám amerického Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC), ktoré obmedzujú schopnosť používať doláre. Uvalenie sankcií OFAC na čínsku banku by podľa Economistu viedlo k zmrazeniu dolárových transakcií s inými bankami a pravdepodobne k jej kolapsu.
Čína mala doteraz tendenciu reagovať na takéto zmeny odvetnými opatreniami. Podľa analytikov ale možno zmení stratégiu a bude sa viac sústrediť na zvyšovanie vlastnej ekonomickej odolnosti. Odvetné clá na americké produkty sa jej v minulosti neosvedčili, pretože je až príliš závislá od tamojšieho trhu. Čínski experti odporúčajú Pekingu, aby tlak zo strany USA zmiernil zvýšením miezd a podporou spotrebiteľského dopytu.
Čínska vláda už avizovala zavedenie stimulov na oživenie domáceho dopytu, pričom niektorí zákonodarcovia sa Trumpovými clami snažia ospravedlniť zvyšovanie výdavkov. „Iba ak je telo silné a zdravé, môže odolať vonkajším úderom,“ dodal vplyvný ekonóm Lien Pching.
Nízke mzdy a dôchodky, vysoká nezamestnanosť mladých a slabé sociálne zabezpečenie spôsobujú, že výdavky čínskych domácností klesli pod 40 percent HDP, čo je o približne 20 percentuálnych bodov pod globálnym priemerom. Tento problém môže podľa Reuters vyriešiť zmena spôsobu, akým krajina prerozdeľuje národný príjem. Podľa agentúry by mal viac prospievať domácnostiam než vládam a podnikom. Do úvahy tak prichádza daňová reforma, ale aj zvýšenie dôchodkových, zdravotných a nezamestnaneckých dávok. Okrem toho by Čína mohla zrušiť vnútorný pasový systém, ktorý prehlbuje nerovnosti medzi vidiekom a mestami.
Čínske ministerstvo obchodu chce rozšíriť počet krajín, ktoré môžu získať krátkodobé obchodné víza. Navyše prisľúbilo, že pomôže firmám reagovať na akékoľvek „neprimerané obmedzenia v zahraničnom obchode“ a zruší clá na dovoz z niektorých najchudobnejších krajín sveta. Čínske regulačné orgány majú zas možnosť zastaviť export tovarov, ktoré nenarušia domáce odvetvia. Niektoré prekurzory protilátok používaných farmafirmami pochádzajú výhradne z Číny, čo z nich robí skvelých kandidátov.
Test priateľstva
Intenzitu obchodného napätia ovplyvní aj zloženie budúceho Trumpovho kabinetu. Novozvolený prezident nominoval na post ministra obchodu miliardára Howarda Lutnicka, ktorý v Číne nie je veľmi známy. Postu ministra zahraničných vecí sa zrejme chopí Marco Rubio. Ten sa v minulosti snažil presadiť vyradenie čínskych firiem z amerických búrz a Čína naňho dokonca uvalila aj sankcie. Kandidátom na poradcu pre národnú bezpečnosť je Mike Waltz, ktorý bojkotoval zimné olympijské hry v Pekingu a prirovnal čínsko-americké vzťahy k príchodu novej studenej vojny.
Azda najväčším prekvapením bolo vymenovanie Elona Muska za jedného zo šéfov nového orgánu pre zabezpečenie efektívnosti vlády. Plánované americké clá ale podrobia jeho prehlbujúce sa priateľstvo s Trumpom náročnému testu.
Muskova továreň v Šanghaji totiž vyrába polovicu všetkých elektromobilov Tesla. Pre jeho ambiciózne sny o celosvetovej expanzii je preto kľúčová, no zároveň jeho podnikanie vystavuje geopolitickým rizikám. Dexter Roberts z Atlantic Council varoval, že Peking by na Trumpove clá mohol reagovať odvetnými opatreniami, ktorých terčom bude práve Tesla.
Muskovo podnikanie je pritom do veľkej miery závislé od čínskej dominancie v oblasti výroby lítiových batérií a komponentov pre zelenú energiu. „Ak chcete postaviť technologicky vyspelý závod na elektromobily, alternatíva k Číne neexistuje,“ dodal Roberts.
Niektorí odborníci tvrdia, že Trumpova politika voči Číne nebude ani zďaleka konzistentná. Musk má preto šancu ovplyvniť jej smerovanie, keďže vysoké clá na čínske produkty by mohli poškodiť jeho obchodné záujmy. Aj Peking chce podľa analytikov využiť svoje väzby na šéfa Tesly a pokúsiť sa s jeho pomocou zastabilizovať vzťahy so Spojenými štátmi.
Ďalšie dôležité správy
