Demokratický kandidát Barack Obama porazil v súboji o americké prezidentské kreslo svojho rivala z tábora republikánov Johna McCaina.
Stane sa prvým afroamerickým prezidentom v histórií Spojených štátov, štyridsaťpäť rokov po politickom hnutí za občiansku slobodu, ktoré odštartoval Martin Luther King.
B. Obama bude 44. prezidentom Spojených štátov a do funkcie nastúpi 20. januára 2009.
Podľa predbežných výsledkov získal B. Obama 349 voliteľov a suverénne tak prekročil hranicu 270 voliteľov, potrebných na získanie prezidentského postu. J. McCain získal na svoju stranu iba 139 voliteľov.
Víťazstvo senátora z Illinois zabezpečili najmä voliči z veľkých štátov ako Ohio a Florida, kde počas minulých dvoch volieb zvíťazili práve republikáni.
"Trvalo to dlho, ale dnes, následkom toho, čo sme dosiahli, prišla do Ameriky zmena," povedal B. Obama podľa agentúry Reuters zhruba 125-tisíc podporovateľom, ktorí prišli do Grant Parku v Chicagu osláviť jeho víťazstvo.
B. Obama zároveň sľúbil, že uvoľní prísne politické rozdelenie krajiny a bude pracovať aj pre tých voličov, ktorí ho nepodporili.
Nastupujúci prezident sa narodil pred 47 rokmi v Honolulu kenskému otcovi a americkej matke. Vyrastal na Havajských ostrovoch a v Indonézii. Otca veľmi nepoznal, pretože rodičia sa rozišli a otec sa vrátil do Kene, kde v roku 1982 zomrel pri automobilovej nehode.
Senátor z Illinois má právnické vzdelanie, vyštudoval na Harvarde, kde sa v roku 1990 stal prvým afroamerickým šéfredaktorom Harvard Law Review v histórii školy. Po ukončení štúdia sa v roku 1991 vrátil do Chicaga, kde dvanásť rokov prednášal na miestnej právnickej škole. V štáte Illinois, v ktorom je Chicago najväčším mestom, začal aj politickú kariéru.
Do štátneho senátu sa dostal v roku 1997, pôsobil v ňom do roku 2004. Jeho prvá snaha o prerazenie vo federálnej politike prišla v roku 2000, demokratické primárky pre voľby do Snemovne reprezentantov však vtedy prehral. Uspel až v senátnych voľbách o štyri roky neskôr, po zvolení odstúpil z pozície zákonodarcu v štáte Illinois.
Počas svojho pôsobenia presadil viacero projektov zameraných najmä na zdravotnú starostlivosť a boj proti rasizmu, pričom sa mu viackrát podarilo získať aj podporu republikánov.
Počas kampane pred voľbami za senátora predniesol v demokratickom konvente v roku 2004 prejav, ktorým si vybudoval svoju povesť zjednotiteľa americkej politiky. Kritizoval v nej vedenie vojny v Iraku, hovoril o zmenách v sociálnych a ekonomických prioritách americkej vlády. Na základe historických príkladov kritizoval stranícke videnie americkej politiky.
"Neexistuje liberálna a konzervatívna Amerika, sú len Spojené štáty americké," vyhlásil vtedy B. Obama. Na podobných vyhláseniach postavil aj svoju prezidentskú kampaň, do ktorej sa mu podarilo získať viacero Američanov, ktorí dovtedy nezvykli voliť. Ide najmä o mladých ľudí a príslušníkov menšín.
Napriek tomu nemal dlho istú ani nomináciu Demokratickej strany, keďže v primárkach proti nemu stála Hillary Clintonová, výdatne podporovaná svojím manželom a populárnym exprezidentom Billom Clintonom. Definitívne rozhodnutie padlo až v júni, na Obamovu stranu sa neskôr postavili aj obaja Clintonovci.
Ústrednou témou Obamovej kampane sa stalo volanie po zmene oproti súčasnému republikánskemu prezidentovi Georgeovi W. Bushovi. Jednou z najčastejších tém je vojna v Iraku, keďže B. Obama je od začiatku jednoznačne proti nej. B. Obama počas kampane vyhlásil, že ak sa dostane do Bieleho domu, zníži výdavky na armádu, zastaví investície do "neoverených" obranných systémov a bude najmä pracovať na odstránení všetkých jadrových zbraní.
V ekonomickej otázke zastáva senátor z Illinois najmä ľavicové postoje, napriek tomu hovorí o znižovaní daní pre 95 percent populácie. Jedným z hlavných bodov jeho politického programu je dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých Američanov. Presadzuje boj proti skleníkovým plynom, chce zároveň znížiť závislosť americkej ekonomiky od dovozu ropy.
B. Obama sa často dostáva do paľby kritiky pre svoju údajnú neskúsenosť, keďže vo federálnej politike je na americké pomery veľmi krátko, najmä v porovnaní s Johnom McCainom. Aj z tohto dôvodu si ako viceprezidenta vybral 65-ročného Josepha Bidena, predsedu senátnej komisie pre zahraničné vzťahy.
B. Obama je ženatý, manželku Michelle si vzal v roku 1992. Prvá dcéra Malia Ann sa mu narodila v roku 1998, druhá Natasha o tri roky neskôr.
Foto na titulke - Flickr.com
