Americké námorníctvo v utorok informovalo, že jeho loď v pondelok v Perzskom zálive vypálila tri varovné výstrely smerom k trom rýchločlnom iránskej pobrežnej stráže, aby ich varovala po tom, ako sa k nej priblížili veľkou rýchlosťou.
Podľa správy agentúry AFP, k incidentu došlo v pondelok okolo 20.00 h miestneho času, keď sa tri motorové člny jednotky pobrežnej stráže revolučných gárd priblížili do vzdialenosti asi 70 metrov k hliadkovaciemu plavidlu amerického námorníctva USS Firebolt a člnu americkej pobrežnej stráže Baranoff, uviedla hovorkyňa 5. flotily so sídlom v Bahrajne Rebecca Rebarichová.
Posádka amerického plavila následne vyslala iránskym lodiam viacnásobné varovania prostredníctvom rádiosignálu i megafónmi, uvádza sa vo vyhlásení 5. flotily amerického námorníctva.
USA nezrušia sankcie voči Iránu, kým neukončí obohacovanie uránu, vyhlásil Biden
Iránske plavidlá však pokračovali vo svojich manévroch, uviedla hovorkyňa. Dodala, že posádka lode USS Firebolt potom vystrelila niekoľko varovných výstrelov a člny revolučných gárd sa vzdialili.
Podľa amerického námorníctva tieto dve americké lode vykonávali v medzinárodných vodách v Perzskom zálive „bežné hliadkovanie".
Agentúra AFP dodala, že od začiatku roka ide o druhý incident medzi americkým námorníctvom a iránskymi loďami. Súčasne je to aj prvýkrát od roku 2017, čo americké námorníctvo prikročilo k varovným výstrelom.
Piata flotila pred tým v utorok oznámila, že člny iránskych revolučných gárd sa 2. apríla „agresívne" priblížili k iným dvom americkým lodiam plaviacim sa tiež v Perzskom zálive.
USA zrušili vyslanie svojich dvoch vojnových lodí do Čierneho mora, uviedla Ankara
Iránsky katamarán sa vtedy spolu s tromi rýchloloďami priblížil na vzdialenosť asi 64 metrov k americkým lodiam Wrangell a Monomoy, ktoré v zálive vykonávali bežné hliadkovanie. Wrangell manévroval, aby zabránil zrážke s iránskymi loďami, „pričom zaznelo päť krátkych trúbení klaksónu".
Incidenty sa odohrali v čase, keď sa vo Viedni konajú rokovania s Iránom o možnostiach návratu USA k iránskej jadrovej dohode z roku 2015, od ktorej bývalý americký prezident Donald Trump odstúpil.
Keď americký prezident Joe Biden vo februári navrhol opätovné pripojenie sa USA k jadrovej dohode, zdôraznil súčasne potrebu obmedziť „destabilizačné aktivity Iránu na Blízkom východe," konštatovala agentúra AFP.
