Fiškálne prímerie, ktoré prezident Joe Biden dohodol s republikánskym predsedom Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym, síce odvrátilo platobnú neschopnosť Spojených štátov, no vynútilo si aj mnohé veľké ústupky.

„Dohoda predstavuje kompromis, čo znamená, že nie každý dostane to, čo chce,“ priznal podľa Financial Times americký prezident. „To je zodpovednosť vládnutia.“ J. Biden celé mesiace žiadal Kongres, aby zvýšil pôžičkový limit krajiny zo súčasných 31,4 bilióna dolárov. V sobotu (27. mája) neskoro večer potvrdili koniec rokovaní obe strany. „Po tom, čo prezident premárnil čas a mesiace odmietal rokovať, dospeli sme v zásade k dohode, ktorá je hodná amerického ľudu,“ napísal K. McCarthy na Twitteri.

Mnohí demokrati však vyjadrili nespokojnosť s podmienkami dohody a tvrdia, že priniesla príliš veľa ústupkov Bieleho domu. Nepáčili sa im najmä kompromisy v oblasti imigračnej a energetickej politiky, ani programy sociálnej záchrannej siete, najmä tie týkajúce sa potravinovej pomoci.

„Dohoda predstavuje najhoršiu ideológiu konzervatívneho rozpočtu. Znižuje investície na trhu práce, obmedzuje podporu rodín, pridáva nové náročné a zbytočné prekážky pre tie rodiny, ktoré potrebujú pomoc, chráni najbohatších Američanov a najväčšie korporácie pred platením ich spravodlivého podielu na daniach,“ povedala výkonná riaditeľka ekonomického think-tanku Groundwork Collaborative Lindsay Owensová.

Republikáni navrhli zvýšenie dlhového stropu na jeden rok s tým, že výdavky budú obmedzené na desaťročie. Nakoniec J. Biden zabezpečil zvýšenie úverového limitu na dlhšie obdobie, až do ďalších prezidentských volieb. Výdavky na iné ako obranné účely však majú byť vo fiškálnom roku 2024 zhruba rovnaké a v nasledujúcom roku vzrastú len o jedno percento. Bidenova žiadosť týkajúca sa rozpočtu na obranu nebola vypočutá.

Hlavný ekonóm Moody's Analytics Mark Zandi sa vyjadril, že kompromisná dohoda znamená pre americkú ekonomiku veľký úder. „Odhadujeme, že koncom roku 2024 sa v jej dôsledku zníži počet pracovných miest o niečo viac ako 120-tisíc.“ Načasovanie nie je podľa neho najlepšie, pretože ekonomika je krehká a riziká recesie sú vysoké.

Dohoda musí ešte prejsť Kongresom. Ak by ju jeho členovia odmietli, môže to uvrhnúť finančné trhy do chaosu. Americká vláda by podľa ministerstva financií nemusela byť schopná platiť svoje účty už od 1. júna. To by oslabilo trh práce a zasadilo ťažkú ranu americkému hospodárstvu.

Ďalšie dôležité správy

JB 22 Kodaň - Zasadnutie dánskeho parlamentu v Kodani
Neprehliadnite

USA nie sú jedinou krajinou, ktorá sa trápi pre dlhový strop. Podobný systém má aj Dánsko