Tím výskumníkov z University of Delaware vidí budúcnosť v mapovaní rôznych druhov kurčiat. Zameral sa najmä na genetickú výbavu afrického kurčaťa s typicky holým krkom, podľa ktorého dostalo aj názov. Práve tento druh má schopnosť znášať vysoké teploty, píše portál The Guardian.

Ako vysvetľuje jeden z výskumníkov Carl Schmidt, kurčatá, ktoré sú nútené žiť v extrémnych teplotách, trpia chemickou nerovnováhou v krvi, ktorá môže spôsobiť horkosť mäsa.

Kód z afrických kurčiat by mohli vedci použiť na klasické „broilery“, často chovaný druh kurčiat v USA, a tým zvýšiť ich odolnosť. Výskum financovalo americké ministerstvo poľnohospodárstva grantom vo výške 4,7 milióna amerických dolárov, uviedol nedávno server PBS. C. Schmidt dúfa, že takýmto upraveným spôsobom sa budú kurčatá masovo produkovať za približne pätnásť rokov.

Výskum by mal byť jednou zo súčastí vládou financovaných programov, ktoré hľadajú spôsoby, ako zmierniť dopady extrémnych klimatickým zmien na zásobovanie potravinami.

Podobný cieľ si stanovil aj Gale Strasburg, profesor z Michigan State University. Ten sa taktiež snaží vylepšiť morky a zvýšiť ich teplotnú výdrž. Na niekoľko kurčiat, moriek a aj nevyliahnuté vajíčka sa otočia tepelné žiariče a potom výskumníci skúmajú ich svaly a analyzujú gény, vďaka ktorým by mohli zvieratá v budúcnosti lepšie znášať horúčavy, uvádza Los Angeles Times.

Vedkyňa Megan Rolfová z Oklahoma State University sa zasa snaží vyšľachtiť hovädzí dobytok, ktorý by spotreboval menej vody a krmiva. Za týmto účelom objednala jej univerzita v aukcii stádo o veľkosti približne 140 kusov, ktoré bude pod drobnohľadom jej tímu.

„Očakáva sa, že s rastúcou populáciou budú ľudia jesť stále viac, a to konkrétne hydiny, pretože je to najlacnejšia cesta, ako uspokojiť narastajúci dopyt po mäse,“ hovorí C. Schmidt pre The Guardian.

Zvíťazí alternatívne mäso nad iracionálnym vegetariánstvom?

Ako vo svojom blogu v časti „Budúcnosť jedla“ píše spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates, spotreba mäsa sa vo svete za posledných 20 rokov zdvojnásobila. Predpokladá, že do roku 2050 sa spotreba znova zdvojnásobí. Náklady na výrobu mäsa, vrátane množstva vody a pôdy, sú vyššie a B. Gates nevidí spôsob, ako efektívne ďalej produkovať mäso pre deväť miliárd ľudí.

S vegetariánstvom to pritom nevidí ružovo. „Nemôžeme žiadať každého, aby sa stal vegetariánom,“ píše na blogu.  Rovnaký názor zastáva aj C. Schmidt. „Je iracionálne si myslieť, že všetci ľudia sa stanú vegetariánmi. Mäso budú chcieť jesť stále.“

Namiesto toho sa B. Gates zameral na spoločnosti vyrábajúce „alternatívne mäsá“ na rastlinnej báze s rovnakou chuťou, ktoré by sa dali vyrábať udržateľným spôsobom. Základom je pritom hráškový proteín, s pomocou ktorého sa dá vytvoriť náhrada hovädzieho a kuracieho mäsa.