Témou ich rozhovoru bola kauza Vrbětice. Ako informoval Deník N, Blinken zdôraznil solidaritu s ČR pri "odvážnej reakcii na podvratné a smrtiace akcie na českej pôde".
Americké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že Blinken a Babiš sa zhodli na "potrebe trvalej jednoty a odhodlania v reakcii na destabilizujúce akcie Ruska."
"Rozhodnutie českej vlády vylúčiť (ruskú) spoločnosť Rosatom z jadrového tendra Dukovany a dramaticky obmedziť prítomnosť ruských spravodajských služieb v Prahe zvýšili bezpečnosť České republiky a NATO," píše sa vo vyhlásení amerického rezortu diplomacie.
Diplomatickú roztržku medzi Českom a Ruskom spustilo oznámenie Prahy zo 17. apríla, že výbuch muničného skladu vo Vrběticiach v roku 2014 spôsobili agenti ruskej vojenskej rozviedky.
Josep Borrell: Kroky Ruska sú namierené proti Európskej únii
Pridali sa aj Bulhari
Česko v súvislosti s tým následne vyhostilo 18 zamestnancov ruskej ambasády v Prahe. Moskva reagovala vyhostením 20 pracovníkov českého veľvyslanectva v Moskve a následne oznámila, že v počtoch pracovníkov ambasád prechádza na "striktnú paritu".
V rámci solidarity s ČR pristúpili k vyhosteniu zamestnancov ruských veľvyslanectiev vo svojich krajinách aj Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko, ktoré 22. apríla vyhlásilo za nežiaduce osoby troch zamestnancov ruskej diplomatickej misie v SR. Moskva v stredu oznámila odvetné vyhostenie diplomatov týchto krajín.
K vyhosteniu jedného ruského diplomata pristúpilo minulý týždeň aj Bulharsko. Stalo sa tak deň po tom, ako bulharská prokuratúra oznámila, že zo zodpovednosti za štyri výbuchy v muničných skladoch v Bulharsku v rokoch 2011-2020 podozrieva šiestich Rusov. V skladoch bola uskladnená munícia patriaca tamojšiemu obchodníkovi so zbraňami Emilijanovi Gebrevovi.
Gebrevovi patrila podľa medzinárodnej investigatívnej skupiny Bellingcat aj časť munície, ktorá v roku 2014 vybuchla v muničnom sklade v českých Vrběticiach.
