Izraelské médiá ale upozorňujú, že k nej patrí aj niekoľko podmienok, s ktorých splnením súhlasil izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Izrael napríklad nebude môcť v americkom Kongrese žiadať o ďalšiu pomoc mimo dohodnutého ročného príspevku a bude môcť časť peňazí použiť nielen na nákup amerických zbraní, ale tiež na rozvoj vlastného vojenského priemyslu.
Kvôli nezhodám v politických otázkach sa vyjednávanie o vojenskej pomoci podľa Reuters naťahovalo. Nezhody medzi obomi krajinami panujú najmä v otázkach novej dohody o iránskom programe a palestínskeho problému.
Reuters uvádza, že B. Netanjahu sa rozhodol uzavrieť dohodu ešte s prezidentom Barackom Obamom, ktorý úrad opustí v januári, než aby dúfal, že sa podarí od Obamovho nástupcu získať výhodnejšie podmienky.
Dohoda, ktorá má názov memorandum o porozumení, priznáva Izraelu právo na 3,8 miliardy dolárov ročnej pomoci. USA, ako hlavný spojenec Izraela, podľa terajšej dohody platnej do roku 2018 Izraelu prispievajú 3,1 miliardami dolárov. Podľa médií B. Netanjahu pôvodne dúfal, že vyjedná ročnú pomoc až vo výške 4,5 miliardy.
Vôbec po prvýkrát budú do balíčka ročnej pomoci zahrnuté aj peniaze na raketovú obranu, ktorú dosiaľ USA pomáhali financovať z príspevkov schvaľovaných jednotlivo Kongresom. V uplynulých rokoch tak americkí zákonodarcovia pre Izrael schválili ročne až 600 miliónov dolárov.
Očakáva sa, že nová dohoda bude podpísaná možno už začiatkom budúceho týždňa, avšak signatármi nebudú B. Netanjahu s B. Obamom, ale nižšie postavení predstavitelia.
