Američania sa za posledných 25 rokov výrazne odklonili od hodnôt, ako sú vlastenectvo, viera, založenie rodiny alebo tolerancia k druhým, a len pätina z nich je presvedčená, že generácii ich detí sa bude žiť lepšie. Vyplýva to z nového prieskumu sociologického centra NORC vypracovaného pre denník The Wall Street Journal (WSJ). Ten poznamenal, že jedinou skúmanou prioritou, ktorá sa za posledné štvrťstoročie stala pre americkú verejnosť dôležitejšou, sú peniaze.
Rozklad základných hodnôt
Autori prieskumu sa tisícky respondentov v prvej polovici marca pýtali na ich pohľad na celkový stav a smerovanie Spojených štátov, ako aj na význam, ktorý pripisujú rôznym princípom. Americkú ekonomiku označilo za skvelú jedno percento opýtaných, ďalších 19 percent ju hodnotilo ako dobrú. Podobne vyznel pohľad respondentov do budúcnosti, keď 21 percent uviedlo, že verí v lepší život pre generáciu svojich detí, zatiaľ čo 78 percent vyjadrilo opačný postoj.
„Malokedy jeden prieskum nahliadne tak hlboko do duše národa a prezradí jeho príbeh,“ komentoval výsledky spravodajský web Axios. Zistenia podľa neho ukazujú rozsah „rozkladu základných hodnôt“ USA.
Pokles v dlhodobom aj krátkodobom meradle
Zatiaľ čo v roku 1998 označilo vlastenectvo za veľmi dôležité 70 percent opýtaných, tento rok rovnaký postoj vyjadrilo 38 percent. Pri náboženstve tento podiel klesol zo 62 percent na 39, „mať deti“ je podľa prieskumu veľmi dôležité pre 30 percent ľudí, čo znamená pokles o polovicu oproti roku 1998. Významné posuny podľa WSJ nastali aj od roku 2019, napríklad pri hodnote „zapojenia v komunite“. Pred štyrmi rokmi ju za veľmi dôležitú označilo 62 percent opýtaných, tento rok len 27 percent. Tolerancia k druhým skončila na 58 percentách, zatiaľ čo pred štyrmi rokmi ju ako veľmi dôležitú hodnotilo 80 percent účastníkov prieskumu.
Peniaze stále označuje ako veľmi dôležité menší podiel opýtaných, konkrétne 43 percent, avšak pred 25 rokmi tvorilo toto stanovisko 31 percent odpovedí.
WSJ pripomína, že americká spoločnosť prešla za posledné štvrťstoročie radom zlomových momentov vrátane teroristických útokov z 11. septembra 2001, finančnej krízy a nástupu Donalda Trumpa do prezidentskej funkcie. Počas posledných štyroch rokov potom nasledovala pandémia covidu-19 a nová vlna ekonomických problémov súvisiacich s globálnou zdravotníckou krízou aj útokom Ruska na Ukrajinu.
Podľa analytika Billa McInturffa, ktorý pracoval na skoršom vydaní rovnako zameraného prieskumu, je posun vo výsledkoch „tak dramatický, že vytvára nový a prekvapivý obrázok meniacej sa Ameriky“. „Je možné, že dôsledky našich politických nezhôd, covidov a najnižšia dôvera v ekonomiku za desaťročia majú alarmujúci vplyv na naše základné hodnoty,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
