Do roku 2030 chce mesto Bratislava znížiť svoje emisie skleníkových plynov o 25 percent. Priamy vplyv má ale iba na 11 percent z celkových emisií vyprodukovaných na území mesta, preto bude nevyhnutné zapojenie obyvateľov aj firiem. Na úvodnom podujatí Týždňa zelených budov o tom v utorok informovala Soňa Andrášová z Klimatickej kancelárie Hlavného mesta SR Bratislava.
Postupný pokles emisií
„Chceme ukázať, že vieme dosahovať nejaké výsledky, a že máme záujem riešiť a upratovať si na vlastnom majetku. Zároveň cez nástroje, ktoré máme k dispozícii, chceme ovplyvňovať dekarbonizáciu,“ priblížila Andrášová ciele Klimatického plánu Bratislavy, ktorý mesto predstavilo v apríli 2024.
Od roku 2005 poklesli podľa Andrášovej emisie v meste o jednu tretinu, a to najmä vďaka úsiliu obyvateľov, ktorí investovali do zatepľovania domov. Ďalšie zníženie emisií plán navrhuje realizovať prostredníctvom investícií do obnovy budov na území mesta a inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltiky. Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 percent emisií skleníkových plynov mesta.
Inšpirácia zahraničím
Vo svete vznikajú uhlíkovo neutrálne mestá a mestské štvrte, ktoré môžu byť inšpiráciou pre tie slovenské. „Tradične boli nehnuteľnosti vnímané ako spotrebitelia energie. Posúvame túto perspektívu a považujeme budovy za spotrebiteľov energie, výrobcov energie a zásobníky energie súčasne,“ uviedol Herbert Hetzel, ktorý v Rakúsku navrhuje bezemisné vykurovacie a chladiace systémy pre existujúce a nové nehnuteľnosti. Využíva pritom obnoviteľné zdroje dostupné na mieste.
Hlavné témy programu Týždňa zelených budov 2024 sú mestá v dobe klimatickej krízy, obnova budov pomocou nízkouhlíkových riešení, ale aj drevostavby, prefabrikácia a modularita na Slovensku. Nad aktuálnym 14. ročníkom prevzal záštitu veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku Johannes Wimmer. Podujatie nadväzuje na Svetový týždeň zelených budov.
Ďalšie dôležité správy
