Alžírsky prezident Abdelazíz Buteflika Zdroj: SITA / AP
Prezident vládnuci od roku 1999 podľa oficiálnych údajov poľahky vyhral štvrtkové voľby so ziskom vyše 80 percent hlasov a získal tak štvrté funkčné obdobie v poradí. A to aj napriek tomu, že tento 77-ročný muž bol vlani štyri mesiace v nemocnici, pohybuje sa na vozíku, takmer nerozpráva a ani svoju opätovnú kandidatúru neohlásil osobne.
O víťazstve A. Butefliku nikto nepochyboval ani pred voľbami. V predchádzajúcom súboji v roku 2009 podľa úradov zvíťazil so ziskom 90 percent hlasov, no o presnosti tohto čísla mnohí pochybovali. Aj pred štvrtkovými voľbami časť opozície ohlásila bojkot. Tradičný Buteflikov rival a jeho expremiér Alí Benflís však kandidoval. Oficiálne údaje hovoria, že ho podporilo 12,5 percenta voličov. Zvyšní kandidáti karty nezamiešali. A. Benflís tvrdil, že ide o podvod.
Do akej miery A. Buteflika, ktorý bol dlhé desaťročia politikom vládneho Frontu národného oslobodenia (FLN), skutočne vládne? Vzhľadom na zdravotný stav je dnes zrejme už skôr bábkou. Týždenník The Economist tvrdí, že krajinu ovládajú generáli a velitelia tajných služieb, ktorí si A.Butefliku nechávajú ako fasádu. Na náhrade by sa navyše zrejme zhodli ťažko.
Stabilita. Teda, relatívne...
Najväčší štát Afriky (po rozpade Sudánu) médiá často označujú za stabilný. Buteflikov režim preplával aj obdobím Arabskej jari, hoci aj v Alžírsku sa demonštrovalo, niektorí protestujúci sa upálili, a násilnosti si vyžiadali i obete na životoch. Vláde však na upokojenie situácie stačila kombinácia represií a ústupkov. Jedným z nich bolo zrušenie výnimočného stavu panujúceho od občianskej vojny s islamistami v 90. rokoch. Tento konflikt vypukol v roku 1991 po tom, čo armáda zrušila volebné víťazstvo islamistov po desiatkach rokov samovlády FLN. Vojna si vyžiadala 200-tisíc obetí a patrila k tomu najhoršiemu, čo sa na severe Afriky za posledných 25 rokov udialo. Práve Buteflikovej vláde sa ju podarilo ukončiť (za cenu beztrestnosti pre aktérov), vďaka čomu má prezident stále renomé predovšetkým medzi staršou generáciou.
Tá mladšia má iná problémy. Nezamestnanosť síce podľa Medzinárodného menového fondu už v Alžírsku nedosahuje 30-percenté úrovne ako kedysi, ale len necelých desať percent. No medzi mladými je štvrtinová. Alžírska ekonomika rastie troj- až štvorpercentným tempom a rozpočet vlády v Alžíri (a tým aj sociálne dávky, ktorými vláda zmierňuje napätie) je podľa fondu neudržateľne zavesený na príjmy z ropy a plynu. Tá nemá práve svetlú budúcnosť. K tomu treba prirátať rozšírenú korupciu.
Mnohých mladých Alžírčanov preto prilákalo na demonštrácie hnutie Barakat (Dosť), ktoré sa stihlo zorganizovať približne mesiac pred hlasovaním. Vyzývalo na bojkot volieb a odmietalo možnosť, že by A. Buteflika mal vládnuť štvrté funkčné obdobie. Na mítingy prišli tisícky ľudí, čo je na alžírske pomery dosť. Režim nazývaný aj Le Pouvoir (po francúzsky moc) zatiaľ odpovedal najmä zatýkaním a silou.
Nezávisle od toho v berberskom regióne Kabýlia hlasovanie narušilo niekoľko incidentov.
Nepokoje v Kabýlii Zdroj: SITA / AP
Čo bude ďalej?
Viaceré médiá špekulujú, ako dlho A. Buteflika ešte bude schopný formálne zastávať úrad. Vojenské zložky sa tešia štedrým výdavkom – v Alžírsku pôsobia teroristické organizácie al-Káida v islamskom Magrebe (AQIM) a Hnutie za jednotu a džihád v západnej Afrike (MUJAO), čo ospravedlňuje zvyšovanie rozpočtov. Alžírsko podľa štokholmskej mimovládne organizácie SIPRI míňa na vojenstvo najviac z celej Afriky, vlani jeho výdavky prekročili desať miliárd dolárov. Krajina je pre USA a EÚ spojencom v boji proti terorizmu.
Možno aj preto sa k alžírskym voľbám západní politici príliš vyjadrovať nechcú. „Ako dobre vieme, keď prezident Buteflika bude chcieť byť kandidátom, tak bude kandidátom. Nemáme iný komentár. Jediný, ktorý si dovolím povedať, je, že naše vzťahy s Alžírskom sú vynikajúce,“ vyhlásil ešte pred voľbami francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius.
Na alžírske voľby dozeralo množstvo členov ozbrojených zložiek Zdroj: SITA / AP
Výsledky prezidentských volieb v Alžírsku (oficiálne údaje)
1. Abdelazíz Buteflika – 80,53 %
2. Alí Benflís – 12,18 %
účasť – 51,3 %
Môže EÚ spasiť alžírsky plyn? Momentálne nie
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v čase ukrajinskej krízy a zhoršených vzťahov s Ruskom by alžírsky plyn mal byť pre EÚ kľúčovou záležitosťou. V roku 2011 bolo Alžírsko podľa americkej vládnej agentúry EIA štvrtým najväčším dodávateľom do únie za Ruskom, Nórskom a Holandskom. V skutočnosti však produkcia alžírskeho plynu postupne klesá. Jeho produkcia (údaj za rok 2012) bola o niečo vyššia než spotreba Talianska, kam sa aj skutočne z veľkej časti vyváža. Okrem toho má o Alžírsko záujem aj ruská spoločnosť Gazprom.
Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link
